Mária Balážová by

by 10. 12. 2019

Samostatná výstava výtvarníčky Márie Balážovej, narodenej i pôsobiacej v Trnave a etablovanej na vizuálnej scéne od 80. rokov by sa dala označiť takmer za „povinnú jazdu“ regionálnej galérie. V kurátorskej koncepcii Romana Gajdoša mapuje posledných deväť rokov jej tvorby, v ktorej rozvíja kritiku rodovej nerovnosti a mužsko-ženských mocenských vzťahov prostredníctvom osobnej mytológie v kontexte post geometrickej maľby. Dlhodobo variovanú hadiu symboliku v Trnave predstavila obohatenú o líniu osobnej skúsenosti. Jej Textilné robotnice formálne narábajú s estetikou látkových potlačí, pričom repetitívnosť vzoru možno čítať i ako monotónnosť továrenskej pracovnej činnosti. Tematizuje tak rod v súvislosti s nízkopríjmovou sociálnou skupinou, ktorej nemalú časť tvoria ženy. Osobné puto s témou rezonuje v obsahovo silnom maliarskom zásahu do autorkinho výučného listu z Odevného učilišťa, s akcentom na disciplinarizáciu ako formujúcu silu výchovného systému. Cyklus Neplatené práce sa dotýka témy domácich prác, ktoré napriek prebiehajúcemu diskurzu naďalej zostávajú doménou žien. Balážová opätovne pracuje s repetitívnosťou, ako aj s istou mechanizáciou evokujúcou v ženskom znaku akýsi „stroj“ na upratovanie. Najnovšie diela zo série Domáce násilie v závere výstavy svojím expresívnym rukopisom korešpondujú s obsahom, pričom Balážovej tvorbu pomyselne navracajú ku koreňom pred hard-edge maľbou. Centrom je výrazná mužská personifikácia, predstavujúca otca, rôznymi spôsobmi násilne ovládajúca a tyranizujúca rodinu. Názov výstavy Ženský dezén odkazuje na vzor na látke, ktorý v istom pootočení môžeme aplikovať i na naturalizované vzory „ženstva“ votkané do kolektívnej pamäti. Tieto vzory tak ľahko nemiznú, ako nás dnes presviedčajú obrancovia tradičných hodnôt. V kontexte aktuálnych politických nálad je preto výstava Márie Balážovej výsostne aktuálna. Napriek tomu sa pri prechádzaní skôr konzervatívne koncipovanou prehliadkou niekedy nedalo ubrániť pocitu spomínanej povinnej jazdy. Bolo by lákavé môcť na výstave vyjsť do nečakaných kontextov – vidieť konfrontáciu s generačne mladším „hosťom“, prípadne širšiu optiku obsahových a formálnych premien v skiciach či autorkiných vlastných textoch.

 

Mária Balážová, Domáce násilie 6 a 9, 2019, 190 x 150 cm, kresba tušom, ceruzou, akryl na papieri, Galéria Jána Koniarka v Trnave, foto: Štefan Blažo.

More stories by

Jana Babušiaková