Architektúra starostlivosti by

by 10. 12. 2019

V septembri vyšla publikácia Architektúra starostlivosti – kniha o slovenských kúpeľoch v druhej polovici 20. storočia. Vydalo ju občianske združenie Archimera, známe svojím záujmom o modernistickú architektúru.

 

KRISTÍNA HERMANOVÁ Za knihou Architektúra starostlivosti stojí dlhý a náročný výskum. Ako to začalo?

MARTIN ZAIČEK My v občianskom združení Archimera sa venujeme výskumu slovenských kúpeľov už od roku 2014, keď vznikol zámer vytvoriť nejakú ucelenejšiu monografiu venovanú výhradne povojnovej architektúre neskorého modernizmu v prostredí slovenských kúpeľov. Začalo sa to pôvodne tak, že my sme s Andreou Kalinovou ako umelecká skupina Opustená (re)kreácia robili v Trenčianskych Tepliciach sériu akcií pre verejnosť s cieľom upozorniť na modernú architektúru v prostredí kúpeľov. Avšak v Trenčianskych Tepliciach okrem týchto veľkých pamiatok – ako opustený liečebný dom Machnáč alebo kúpalisko Zelená žaba a desiatky ďalších krásnych malých objektov z obdobia funkcionalizmu – sú aj na slovenské pomery prémiové liečebné domy postavené medzi rokmi 1969 až 1979, napríklad liečebný ústav Krym či hotel Jalta.

 

KH Vtedy ste sa rozhodli venovať tomuto neskoršiemu obdobiu?

MZ Už sme si uvedomovali, že hodnoty povojnovej architektúry nikto nevníma ako hodnoty. Stavby povojnovej architektúry sú stigmatizované pre svoj monumentalizmus, svoju mierku, že sú necitlivé voči prostrediu, alebo sú to banálne komunistické opachy. To je taký všeobecný pohľad. Povedali sme si, že uvedomovanie si hodnôt medzivojnovej architektúry je už na vzostupe; už je to vec, ktorá je predmetom pamiatkovej ochrany. Ale naopak, povojnová architektúra z obdobia 60. a 70. rokov je málo známa, nie je vôbec diskutovaná, nie je nikde predmetom pamiatkovej ochrany a ťažko sa vôbec dozvieš základné informácie, ako vznikala. A tak sme si s Andreou povedali, že začneme robiť na tomto výskume, že navštívime všetky slovenské kúpele s cieľom zamerať sa na architektúru spomínaného obdobia. Do partie sme zavolali ešte fotografa Petra Kuzmina.

 

KH Ako prebiehal terénny výskum? Navštevovali ste kúpele ako pozorovatelia, či ako klienti?

MZ Prebiehal intenzívne, navštívili sme všetky kúpele a vo väčšine sme strávili aspoň jednu-dve noci. Čiže skôr krátkodobí klienti na spa víkend. Sledovali sme okrem architektúry a jej súčasného stavu aj vzťah majiteľa k nej a ďalšie veci. Tak ako platilo v minulosti, aj dnes sú pre ich úspech okrem zdroja liečby – vody alebo vzduchu – azda najdôležitejšie prírodné aspekty prostredia, ktoré sa nemalou časťou podieľajú na liečbe a obnove duševnej pohody kúpeľných hostí. Spolu s kvalitou služieb, kvalitou architektúry, ubytovaním a stravou vytvárajú mix, ktorý, ak je vyvážený, je radosť zažiť. Všetky kúpele na Slovensku majú veľký potenciál.

KH Ako vznikala kniha po finančnej stránke?

MZ Celý výskum bol veľmi kľúčovo financovaný ešte v roku 2014 Ministerstvom kultúry SR a neskôr z Fondu na podporu umenia. Samotné vydanie knihy bolo tiež podporené FPU. Ďalší zdroj financovania bol crowdfunding.

 

KH Architektúra starostlivosti je v prvom rade kniha o modernistickej architektúre v prostredí kúpeľov. Má aj ďalšie rozmery?

MZ Pôvodný zámer bol naozaj prezentovať tú architektúru. Ale nakoniec sme zistili, že hodnota architektúry, aj keď je mimoriadna, sa neskrýva v individuálnych monumentoch, v kvalite jednotlivých objektov, ale v skutočnosti sa nachádza v šírke slovenského kúpeľného komplexu. Takže to bolo postupné odkrývanie všetkého, čo stálo v pozadí za vznikom tej architektúry. My sme chceli interdisciplinaritu. Aby to naozaj nebolo iba o architektúre, lebo to je viac-menej nuda. Aj keď sú to zaujímavé príbehy, ale pre pochopenie samotnej architektúry sú dôležité aj iné veci. Oslovili sme kurátorku a editorku Petru Hlaváčkovú z Brna, s ktorou sme už mali skúsenosti z našej predchádzajúcej spolupráce na knihe Off Season. S Petrou sme sa stretli v roku 2018, keď už existoval kompletný fotografický výskum, takmer skompletizovaný architektonický výskum a otázka bola, akým spôsobom poskladať knihu. A už vtedy bolo jasné, že kniha nebude mať len naratív architektonického rozprávania, ale že bude kompilátom, že sa tam musia objaviť aj iné aspekty kúpeľov, zamyslenie sa nad ich spoločenským významom.

 

KH Aké texty teda kniha okrem tvojho architektonického výskumu obsahuje?

MZ Ďalším textom ešte sa výhradne viažucim k architektúre je text doc. Jarmily Bencovej z Fakulty architektúry, ktorá skúma vzťah vody a architektúry. Ďalej esej kultúrnej antropologičky Ivany Rumanovej Z tekutých čias do bazéna, v ktorých sa zamýšľa nad vzťahom utópie spoločnosti postpráce a kúpeľných miest ako možných modelov tejto utópie. Je to veľmi cenný vklad do publikácie, lebo zasadzuje uvažovanie o kúpeľoch do kontextu našej spoločnosti. Ďalší text je od Zuzany Jakalovej, ktorá sa v poslednej dobe venuje téme starostlivosti o telo. V našej knihe odkrýva fakt, že kúpele vlastne nie sú pre ľudí, ktorí na to telesne nie sú prispôsobení, napríklad pre imobilných. Tým ešte zvýrazňuje konflikt medzi súčasným stavom a tým, čím by kúpele mohli byť. Ale kúpele sa nevyhnutne kapitalizujú a stávajú sa viac a viac exkluzívnymi ako inkluzívnymi miestami.

 

KH V predchádzajúcej knihe občianskeho združenia Archimera Off Season sa nachádzal podľa mňa veľmi cenný záznam spomienok pamätníkov. Je to tak aj v tejto novej publikácii?

MZ Áno. Je tam rozhovor s inžinierom Petrom Krahulcom, vedúcim inšpektorátu kúpeľov a žriedel v sledovanom období, ktorý popisuje priebeh spolupráce medzi štátom, balneológmi a architektami. Súčasťou knihy sú aj rozhovory s ľuďmi, ktorí chodili a chodia do kúpeľov a majú na to rôzne spomienky. Aj pozitívne, aj negatívne. A tiež rozhovor s pani doktorkou z Piešťan, ktorá na to nazerá z perspektívy lekára. Pamäti spracovala Barbora Németh. Takže to má aj rozmer osobného rozprávania.

 

KH Do akej miery je kniha kritikou súčasného stavu kúpeľníctva na Slovensku?

MZ Na začiatku sme sami nemali jasnú víziu, čo v tom projekte robíme. To ťa proste niekam zavedie. A to je na tom to čaro. Že z toho vylezie niečo iné ako to, čo pôvodne zamýšľaš. Myslím si, že tým, že upozorňujeme na politické aspekty a odkrývame politické vzťahy, sme vnímaní ako kritika. Preto nás kúpele ani neberú ako partnerov. Lebo vlastne stojíme v opozícii proti nim, aj keď v podstate všade, kade chodíme, upozorňujeme na hodnoty v pozitívnom slova zmysle. Samozrejme, že kúpele Piešťany ti nebudú tlieskať, keď povieš, že to je kľúčová lokalita pre slovenské kúpeľníctvo, ktorá počas 50 rokov fungovania centralizovaného riadenia kúpeľov bola zdrojom, z ktorého boli investične pokryté všetky ostatné rozvojové aktivity v ostatných lokalitách. A dnes po privatizácii kúpeľníctvo stagnuje a nerozvíja sa aj z toho dôvodu, že dochádza k exportu zisku. Tešil by som sa nejakému dialógu, keby nastal. Keby boli samotné kúpele otvorené nejakej diskusii skrz Asociáciu slovenských kúpeľov, ale osobne mám pocit, že k tomu nedôjde.

 

KH Považujete sa za aktivistov?

MZ Áno, Opustená (re)kreácia ako umelecká skupina sama seba vníma ako umeleckých aktivistov.

 

KH Má kúpeľníctvo na Slovensku podľa teba šancu na reformu?

MZ Zatiaľ táto diskusia ani neexistuje. Neformuje ju ani Asociácia slovenských kúpeľov, lebo sa ukazuje, že im investorský záujem vyhovuje. Hodí sa im, že môžu kapitalizovať zdravie. A pritom sa tu už úplne vytráca ten prapôvodný účel, a tým je starostlivosť. Kúpele boli súčasťou zdravotníckeho systému a preventívnej starostlivosti. Poslednou inštitúciou, ktorá toto u nás nejakým spôsobom háji, je Štátna kúpeľná komisia pri Ministerstve zdravotníctva SR. Je to každopádne na zlej ceste. A deje sa to pod donekonečna opakovanou mantrou, že je to podnikateľské prostredie a že je normálne, že sa nejakým spôsobom snažia dosahovať zisk. Pritom by stačilo iba to, keby kúpele začali viac otvárať systém kúpeľnej starostlivosti aj pre ľudí, ktorí sú vo fáze prevencie, a nie už vo fáze terapie.

KH Máš nejaké paralelne prebiehajúce alebo do budúcnosti naplánované projekty?

MZ Pracujem priebežne na rozšírení série vreckového sprievodcu architektúrou C20: Sprievodca architektúrou pre mestá Bratislava, Piešťany a Vysoké Tatry. Rád by som následne pokračoval aj v ďalších lokalitách mimoriadneho výskytu kvalitnej architektúry 20. storočia na Slovensku. Okrem toho s Andreou Kalinovou chceme zostať v téme rekreácie, ku ktorej by sme chceli pridať aj nemenej významnú tému športu. Myslím, že po aktuálnej knihe Architektúra starostlivosti sa presunieme prirodzene smerom k výskumu centier slovenskej športovej rekreácie.

Kristína Hermanová je kunsthistorička, pôsobí ako kurátorka v A7rooms Gallery v Banskej Bystrici.

 

Záber z prezentácie publikácie Architektúra starostlivosti v termálnom jazierku v Kalamenoch 21. 9. 2019, foto: Kristína Hermanová.

More stories by

Kristína Hermanová