We, the People

9. 12. 2019

Pojem komunity odráža aktuálne napätia, je všeobecný a pohodlne pomáha dosahovať politické ciele. Umožňuje dávať nesplniteľné sľuby: ako v diele Wealth for All (Bohatstvo pre všetkých) od Mariny Naprushkiny. Čo to v skutočnosti znamená a kto sú vlastne „všetci“? Príbehy, ktoré sleduje výstava We, the People (My, ľudia) kurátorky Agnieszky Kilian, naznačujú kritický postoj ku „komunitám“ vinou ich moci vylúčiť všetkých jednotlivcov, ktorí sa z nich vymykajú. Existujú biopolitické postupy, ktoré komunitu udržiavajú „čistou“: Autorka Kama Sokolnicka vo svojom diele pod názvom Amir Ageeb uvádza príbeh sýrskeho utečenca, ktorý zomrel počas deportácie. Projekt Upwards (Nahor) od Joanny Rajkowskej odhaľuje typy segregácie počas presídlenia. Ako si všíma Jan-Werner Müller, populistické hnutia vytvárajú fiktívnu predstavu jednoliateho ľudu, ktorý je v opozícii proti tým „ostatným“. Toto myslenie môže mať určité korene v rasizme, fašizme a kolonializme. Ivan Jurica Bez názvu (Black Bust, Thomas Marty a Veronica, Bob Love) napísal výroky a nakreslil obrázky o koloniálnej histórii na výtlačky aktuálnych novín: súvislosti naznačujú, že odpor voči kolonizátorom nakoniec vyústil do globálnej popularity nacionalizmu dnešnej doby.

Zmysel pre „jednotu“ je univerzálnym vzorcom, ktorý kryštalizuje myšlienky a upevňuje názory pre potrebu uzavretia a spracovania problému, ako je to v diele od Agnieszky Piksa s citátmi z knihy Ernsta Jüngera Radiácie. Projekt však neprezentuje žiadny prínos komunít. Aj tie, ktoré majú otvorené hranice, upraviteľné podľa potreby, sa dajú spochybniť, ak sú pod kontrolou politických a inštitucionálnych mechanizmov. Kladie otázky o nastávajúcej komunite – čo príde po Európe? Čo príde po ľudstve? Výstava je koherentná a dobre usporiadaná, adresuje otázky ďaleko za hranice jednoduchého reportážneho prístupu. Nie je tu prezentovaný len kritický postoj, ale aj návrhy opozičné ku „komunite“: empatické nastolenie princípov, v ktorých môžeme vycítiť súkromný príbeh jednotlivca. Trochu tu však chýbajú rozmanitejšie zmyslové zážitky. Výstava je textová, minimálna, intelektuálna, menej pozornosti venuje ostatným zmyslom a vizuálnej stránke (možno okrem diel Rupali Pati a Mateusza Kulu); telesné poznanie ako nástroj odporu by sa mohlo aktivovať zmyslovými stimulmi.

 

Wiktoria Kozioł je historička umenia.

 

 

 

 

 

 

 

 

Obe foto: Pohľady do výstavy We, the People, foto: Adam Šakový.

Find more stories

Home