BANSKÁ ST A NICA CONTEMPORARY by

by 5. 9. 2019

Banská St a nica Contemporary, desať rokov kultúrne srdce dolnej časti mesta Banská Štiavnica, sa presťahovala do nových priestorov. Prázdnu trojposchodovú školskú budovu na Ulici Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej získali do dlhodobého nájmu spolu so súkromnou základnou školou. Na tretie poschodie presťahovali ateliéry, grafickú dielňu a zázemie pre rezidentov. Umeleckým rezidenciám, ktoré tvoria jadro ich činnosti, sa venujú kontinuálne od roku 2009. Vďaka množstvu kontaktov organizátorov chodia už dlhé roky do Štiavnice umelci z celého sveta. Toto leto tu žila rezidentka Marilou Schultz z kmeňa Navaho, ktorá v tkanej tvorbe využíva počítačový kód, vďaka rezidencii sa realizoval aj zvukový projekt poľskej autorky Zorky Wollny v bani. V prízemí z bývalých šatní vytvorili malou rekonštrukciou poloverejný priestor PARTER BSC určený na stretávanie sa s verejnosťou. Prebiehajú tu prezentácie rezidentov, diskusie, workshopy, ale aj cvičenie jogy. Výsledky letného medzinárodného workshopu De/posium je možné do októbra vidieť v bratislavskej galérii dizajnu Satelit. Odsťahovanie Banskej St a nice zo železničnej stanice ešte nie je úplne uzavreté. V lete po roku deinštalovali poslednú monumentálnu prácu Výkričník, ktorú vytvoril Rudo Sikora v spolupráci s fotografom Nicom Krebsom. Výkričník vystriedala výstava malieb rómskych detí z osady Habeš – Sečovské bienále umenia je projektom o. z. Artaktivista, Tomáša Rafu a spolupracovníkov. Presunom do bližšieho centra si Banská St a nica vytvorila lepšie podmienky na komunikovanie s návštevníkmi Štiavnice a prvú výstavu, ktorú v Parteri BSC hosťovali, venovali kurátorky Anna Grusková a Iveta Chovanová práve Alžbete Gwerkovej- Göllnerovej, významnej a málo známej osobnosti Štiavnice. Výstava bola jedným z vrcholov letnej výstavnej sezóny v Banskej Štiavnici. Alžbeta Gwerková-Göllnerová, rodáčka z Čierneho Balogu, bola literárnou vedkyňou a prekladateľkou, a jej kniha Žena novej doby o demokratickom prerode ženy bola krátko po vydaní fašistami zakázaná. Alžbeta sa neskôr aktívne zapojila do Slovenského národného povstania, kvôli čomu bola neskôr uväznená a 18. 12. 1944 popravená. Je pochovaná v masovom hrobe v Kremničke. Výstava na základe archívov a rozhovorov s pamätníkmi mapuje jej život a ukazuje šírku záujmu tejto vzdelanej emancipovanej ženy. Pripomínanie jej odkazu je príspevkom k znovuobjavovaniu dôležitých ženských postáv našich dejín, ktorým sa Anna Grusková venuje už dlhšie. Výstava s výbornou architektúrou Matúša Lányiho mala aj externú časť – na budovách spojených s jej životom boli umiestnené informačné tabule týkajúce sa jej pôsobenia v Štiavnici, čím sa rozšírila aj do mesta a mala dosah na širšie publikum. Bohatý textový a fotografický materiál bol usporiadaný trochu ako oslava „hrdinky“, avšak ako jej prvé priblíženie verejnosti je toto emocionálne vyznenie výstavy adekvátne. K projektu je vytvorená facebooková stránka Žena novej doby, ktorá ďalej šíri odkaz z rovnomennej knihy, a A. Grusková pripravuje dokumentárny film. Výstava o A. Gwerkovej-Göllnerovej je natoľko zaujímavá, že si zaslúži nielen plánované presunutie do Bratislavy, ale aj rozšírenie výstavného materiálu o nové informácie a prípadný katalóg.

 

Pohľad do výstavy Žena novej doby, Parter BSC, foto: Lukáš Rohárik.

More stories by

Juliana Mrvová