Ars Electronica by

by 5. 9. 2019

Ars Electronica tento rok oslávila štyridsiatku. Za ten čas od svojho vzniku prešla skutočne viacerými revolúciami a periódami technologických zmien. V tomto veku je už pomerne vyspelá, profesionálna, trochu viac objemná než treba, a stále vie chrliť novátorské myšlienky. A aj keď jej chýba odstup a nadhľad, ostáva naďalej hravá, priateľská a niekedy trochu okázalá. Podtitulom tohtoročnej témy Out of the Box je Midlife Crisis of the Digital Revolution. Krízu stredného veku možno pociťujeme nielen v kontexte digitálneho umenia, ale aj na vlastnej koži. Mám na mysli ten pocit, keď vás všetko navôkol natoľko pohltí, že už sa technológia stala vašou second nature. Druhou prírodou/prirodzenosťou urbánneho človeka sa stali inteligentné autonómne AI systémy, internet vecí, big data, nepretržité surveillance systémy na každom kroku, inovatívne biofeedbackové interface, sexi nepotrebné hi-tech gadgety alebo dizajnové wearables vychytávky. Až si zrazu uvedomíte, že budúcnosť je už tu a vy sa potrebujete nejako zorientovať. O tom by mala byť téma Out of the Box. Vystúpiť z technooptimistickej škrupinky. Exponenciálna rýchlosť vývoja technológií spôsobila, že naozaj mierne zaostávame. Človek sa s pomocou technológií nebude schopný učiť exponenciálne rýchlejšie. Naša mozgová výbava na to stavaná nie je. Takže kríza stredného veku digitálnej revolúcie sa nesie v duchu prehodnocovania súčasnej tvorby v oblasti vyspelých technológií. Mimochodom, ktorú revolúciu majú kurátori na mysli? Každý deň sa deje nejaká revolúcia.

 

NAJOBJEMNEJŠIA ARS ELECTRONICA EVER

Tak to tvrdí štatistika návštevnosti aj rozsahu a počtu diel. Z kvanta prihlásených sa v Linzi ocitlo až 1 449 umelcov a vedcov zo 45 krajín. Zrejme išlo o zámer z úcty k veku a pompéznym oslavám výročia festivalu. V konečnom dôsledku v mnohých z týchto diel aj v rámci víťaznej sekcie Cyberarts nešlo o prehodnocovanie, ale stále o potrebu imerzie, zžitia sa s technológiou, romantizujúce splynutie človeka so strojom, teda skôr so softwarom, ktorý už putuje priamo do našich mozgov. Naopak, výstava Human Limitations – Limited Humanity bola príkladom komplexného pohľadu na postavenie ľudstva vo vzťahu k technológiám a ostatným žijúcim entitám, s ktorými zdieľame našu existenciu na jednej planéte. Human Limitations rieši otázky genetického editovania našej výbavy, napríklad metódou CRISPR. Do akej miery budeme v budúcnosti závislí na ľudskom vylepšovaní? „Technológia ako taká, nie je náš kamarát ani nepriateľ. Je presne tým, čo z nej spravíme.“ Objavili sa tu aj také koncepty, ktoré do budúcna s existenciou človeka nerátajú. Ostane po nás len závan umelej inteligencie, ktorú sme naučili, ako sa správať k prírode, komunikovať s ňou a pochopiť ju. Projekt Bird Language od Heleny Nikonole (RU) objavuje možnosti, ako AI môže komunikovať s vtáctvom. Projekt je inšpirovaný myšlienkami Noama Chomského o vrodených jazykových štruktúrach. Umelá inteligencia zachytáva túto univerzálnu gramatiku a je schopná rozpoznávať „morfémy vtákov“. Táto metafora komunikácie prírody a technológie si vystačí aj bez ľudstva… Na najhlbšom podzemnom poschodí zvanom Bunker bolo vystavené aj dielo od slovinskej biomediálnej umelkyne Saši Spačal. Vstup do inštalácie s názvom Earthlink vo vás vyvolá pocity, ktoré má hlavný hrdina v béčkovom filme, keď objaví utajený priestor so strojom na zničenie celého sveta. Spačal v tejto biochemickej slučke upozorňuje na neviditeľné vzťahy prenosu mikróbov z ľudského dychu. Post-antropocentrická ukážka environmentálnych vzťahov nám prináša hlbšie uvedomenie si každého jedného nášho nádychu a jeho dôsledkov. Časť s názvom Inspiration (z lat. inspirare – vdýchnuť život) pozostáva z dýchacích staníc, z ktorých môžete vdýchnuť vzduch obohatený o pôdne baktérie Mycobacterium vaccae. O tejto baktérii je známe, že zlepšuje náladu a pôsobí ako isté antidepresívum. Autorku zaujíma, ako sa ľudstvo vysporiada s postupným nedostatkom kyslíka v dôsledku klimatických zmien. Čo ak raz bude kyslík na prídel? Kto bude určovať túto dávku a kto prežije?

OD PRAXE K TEÓRII

Ako najviac prínosnú vidím sekciu Campus Exhibition, kde dostali veľkorysý priestor viaceré svetové univerzity a akademické inštitúcie. Táto sekcia priniesla inovatívnejšie prístupy s väčším nadhľadom a riešeniami v zmysle prehodnocovania pojmu umelecká tvorba v kontexte antropocénu. Spomedzi 57 univerzít sa v Linzi predstavili tri české školy. Jednou z nich je aj Masarykova univerzita v Brne, ktorá je v rámci česko-slovenského kontextu jedinou, ktorá vzdeláva teoretikov umenia nových médií. Odbor Teória interaktívnych médií na festivale predstavil nové modely a pohľady na vzdelávanie teoretikov v praxi. Lebo načo robiť umenie, keď si od neho nevieme udržať odstup a nevieme ho vstrebať?

 

Markus Poschner-Bruckner Orchestra – Robot KUKA, Mahler-Unfinished – hudobno- tanečné vystúpenie v rámci The Big Concert Night, 2019, foto: Tom Mesic.

Saša Spačal, Earthlink, inštalácia prepojených biotechnologických systémov, 2018, foto: Jürgen Grünwald

More stories by

Martina Ivičič