SKÚTER IV. by

by 15. 6. 2019

Do Trnavy sa vrátil Skúter – exhibícia, ktorá je upriamená na mladé umenie. Jej zakladateľ Vladimír Beskid sa snažil prerušenú pieseň tohto na osem rokov pochovaného Fénixa znovu oživiť. Začal tam, kde doslovne v roku 2011 skončil, čo je škoda. Svet sa zmenil, mladí umelci formulujú svoje postoje inak. V otváracej kurátorskej reči plnej „beskidovského vitalizmu“ povedal: „Skúter je pre mladých niečo medzi kolobežkou a BMW…“ Neviem. Myslím si, že súčasný mladý kritický človek už nežije z dojazdu konzumu a imidžu. Dnešnú mladosť zaujímajú ekologické témy, fenomén polarizácie spoločnosti, osamelosť v globálnom svete sociálnych médií, voči ktorým sa jasne vyhraňuje a jasne ich komentuje. I keď je to prehliadka mladého umenia, chýbala mi v ňom riadne artikulovaná mladá téma. Pre mňa nanovo zlepený Skúter IV. padol na kurátorovi, ktorý ho postavil. Chýbal mi svieži, iný vzduch, ktorý by pol prínosom pre priestor Kopplovej vily. Ak má koncept tejto výstavy priniesť niečo obohacujúce pre diváka do budúcna, z dlhodobého hľadiska je to aj o mladom kurátorstve, ktoré nesie v sebe energiu, ale aj chyby s tým súvisiace. Paradoxne, Beskidovu prácu si veľmi vážim, aj vďaka nemu som mohla začať pred rokmi pracovať v galérii. Je jedným z mojich učiteľov a dobrý učiteľ je vtedy dobrý, keď vie, že jeho žiaci mu nikdy nie sú konkurenciou, ale sú prejavom jeho osobnej veľkosti. Výberu vystavujúcich autorov (Argišt Alaverdyan, APART collective, Marek Číhal, Andrej Dúbravský, Ákos Ezer, Svetlana Fialová, Julia Gryboś a Barbora Zentková, Anna Hulačová, Peter Kašpar, Ján Kekeli, Martin Kochan, Gábor Kristóf, David Krňanský, Martin Lukáč, Milan Mazúr ml., Marcell Németh, Samuel Paučo, Emília Rigová, Ottó Szábo, Lucia Sceranková, Andi Schmied, Simona Štulerová, Kata Tranker, Monika Vrancová) a ich diel nie je čo vyčítať – výber, ktorý bol utopený v „salónnej“ prezentácii. Ako som prechádzala výstavou, uvedomila som si, že už ani ja „nemám na to“, aby som bola kurátorkou mladého umenia, lebo som už stará kuns/dhistorička. Chcela by som vedieť, kam by výstavu vedeli posunúť mladí kurátori, ako napr. Mária Janušová, Erik Vilím či Filip Krutek, lebo ak má byť Skúter funkčnou platformou, nesmie to byť len v intenciách HyperHyper. Sorry, to je už iný song.

 

Pohľad do výstavy Skúter v Galérii Jána Koniarka v Trnave, Andi Schmied, Noguchi Town, 2018-19, inštalácia, foto: Zuzana Dohnalová.

More stories by

Ľudmila Kasaj Poláčková