Mária Júdová by

by 15. 6. 2019

Mária je ojedinelý zjav na medzinárodnej umeleckej scéne. Od detstva sa venovala tancu, následne študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici u Michala Murina a magisterské štúdium dokončila na FAMU v rámci Centra audiovizuálních studií. Do Prahy sa dostala prostredníctvom stáže v dnes už legendárnom centre CIANT, ktoré bolo priekopníkom a liahňou mnohých talentov v oblasti mediálneho umenia. V Prahe momentálne žije a venuje sa voľnému umeniu na pomedzí a v spojení tanca, interaktivity a nových technológií. Verejnosť ju môže stretnúť na slovenskom festivale Sensorium alebo pri rôznych medzinárodných umeleckých produkciách od Londýna po Tokio. Vo svojej absolventskej práci na FAMU sa venovala výskumu používania technológií v oblasti súčasného tanca. Zaujíma nás, na čom práve pracuje a čo prichádza po prvotnej fascinácii technológiami.

 

ZUZANA DUCHOVÁ Tvoje aktivity sú veľmi široké a naozaj interdisciplinárne, kto vlastne si?MÁRIA JÚDOVÁ Som primárne vizuálna umelkyňa a tvorím pomocou digitálnych technológií. Často je v mojej práci prítomná aj fyzikalita – rada spolupracujem s performermi, tanečníkmi a choreografmi. Jedna z mojich prvých intermediálnych prác bola body(input); predstavenie, v ktorom som generovala abstraktné vizuály na základe tanečníčkinho dychu, tepu a svalovej aktivity. Predstavenie tak bolo vždy iné a živé. Postupne som si kládla otázky, či je dôležitá interaktivita, alebo je z hľadiska umeleckej výpovede lepšia vopred zinscenovaná situácia. Vyskúšala som oba postupy. Skúsenosť z Rambert Dance Company mi dala impulz ďalej v podobných projektoch pokračovať a zároveň hľadať vlastnú cestu. V Británii som totiž vnímala veľkú podporu práce s novými technológiami u vyslovene mainstreamových tanečných telies aj v experimentálnejšom nastavení. V poslednom predstavení Everywhen sa nám, myslím, skutočný dialóg medzi technológiou a telom podarilo dosiahnuť. Pri tvorbe vizuálov som používala live coding, ktorý mi dovolil flexibilne reagovať na pohybovú improvizáciu. Napokon sme však niektoré vizuálne a pohybové princípy zafixovali.

 

ZD Čo ťa motivuje k tvorbe?

MJ V začiatkoch ma bavilo skúmať kreatívne možnosti a limity technológií. Moja motivácia sa však postupne mení a s ňou sa menia aj témy, ktorými sa zaoberám. Už pre mňa nie je také zaujímavé vychádzať z technológie, ale skôr pomocou nej reflektovať svet okolo nás. Takisto viac vnímam, že aj tanec ako taký môže byť abstraktný, a zároveň môže vyjadriť veľa symboliky – o spoločnosti, vzťahoch, komunitách… Napríklad predstavenie Everywhen reflektuje fungovanie jedinca v spoločnosti. Pri tvorbe sa nás ako tvorcov silne dotýkali politické a spoločenské témy ako brexit, voľba Trumpa a podobne. Zamerali sme sa na to, aké javy sa v spoločnosti opakujú a vracajú. A princíp rotácie sme ďalej rozpracovali vo fyzickom pohybe, vizuáloch aj zvuku.

ZD Na čom práve pracuješ?

MJ Nedávno ma k projektu prizval Motion Bank, respektíve Choreographic Coding Lab, čo je výskumný projekt zameraný na využitie digitálnych nástrojov a metód v kontexte tanca. Tí na University of Applied Sciences v Mainzi zaznamenali pomocou motion capture tanečné predstavenie Effect od fínskeho choreografa Taneli Törmä a poskytli mi dáta na to, aby som ich kreatívne spracovala a vytvorila nové dielo pre galériu. Mňa tento projekt priviedol k archetypálnym otázkam a premýšľaniu o tom, ako sa ľudia vôbec „napájajú“ na okolitý svet. Celé predstavenie s piatimi tanečníkmi sa totiž odohráva v kruhu, respektíve v kruhových dráhach – je v ňom niečo veľmi tribálne. Rozhodla som sa to ďalej rozpracovať vo virtuálnej realite. Už dlhšie totiž uvažujem o VR v súvislosti s rituálmi a baví ma paralela medzi headsetom a šamanskou maskou. VR pre mňa nie je len nepodstatný hardvér. Niečo si dávaš na hlavu a odovzdáš sa inej realite. Myslím, že je to ako určitá odveká túžba napojiť sa na niečo vyššie. Spolu s gréckym umelcom Constantine Nisidis a britským hudobníkom Ancestral Voices tak chceme vytvoriť VR trilógiu Kykeon, ktorá bude skúmať šamanizmus ako spôsob, akým nazerať na našu súčasnú spoločnosť.

www.mariajudova.net

 

Mária Júdová, Everywhen, v spolupráci s Ferienčíkovou a Timpau, intermediálna performance, 2018, foto: Vojtěch Brtnický.

Mária Júdová, Dust, v spolupráci s Andrejom Boleslavským, virtuálna realita, 2016, foto: archív autorky.

More stories by

Zuzana Duchová