Matej Krén, Ambientná galéria

9. 9. 2018

Stáva sa už takmer zvykom, že výtvarnému umeniu venujú pozornosť aj globálne hudobné festivaly. Vzhľadom na viaceré typické aspekty tohto typu udalostí – rozsiahly otvorený priestor, masová návštevnosť či bohatý program – sú prezentované umelecké diela, zdá sa, vyberané podľa podobného kľúča. Ide zvyčajne o rozmerné objekty či interaktívne inštalácie s atraktívnym vzhľadom, a často s nie príliš náročným obsahom, asi aby v spleti všetkých tých sprievodných akcií a atrakcií pripravených pre letne a letmo naladených užívajúcich si recipientov neostali nepovšimnuté. I súčasťou aktuálneho ročníka hudobného festivalu Grape bola prezentácia súčasného umenia. Jedným z predstavených diel bola inštalácia vybraná na základe otvorenej výzvy vyhlásenej novovzniknutou 365. bank a určenej pre súčasných vizuálnych umelcov na vytvorenie diela. To sa po skončení festivalu zaradilo do zbierky Galérie mesta Bratislavy. Výzva nezahŕňala formálne či ideové obmedzenia, hlavnou podmienkou bolo, aby dielo pracovalo s publikom. Komisia, ktorej odbornými garantmi boli Kristína Jarošová (externá konzultantka banky v oblasti umenia) a Ivan Jančár (riaditeľ Galérie mesta Bratislava), napokon za víťazný, a teda najlepší, vybrala projekt slovenského výtvarného umelca Mateja Kréna s názvom Ambientná galéria. Priestorová inštalácia pozostávala zo siedmich veľkorozmerných obojstranných zrkadlových obrazov, rozmiestnených na ploche 6000 m². V rámci letiskového areálu išlo o jedinú zeleňou zarastenú plochu. Zámerom autora bolo pripraviť pre návštevníkov festivalu interaktívnu prechádzku v divoko rastúcom poraste vytvorenú špeciálne pre toto miesto. Prilákať ich azda nebolo až také náročné – veľkorozmerné zrkadlá boli pre „deti siete“ (označenie pre mladých ľudí narodených po roku 1997, pre ktorých je internet integrálnou súčasťou života, ich tela či spôsobu uvažovania a poznávania reality) dostatočným lákadlom pre vytvorenie ďalšej instastory – v súčasnosti azda najčastejšie používaného komunikačného nástroja. V húštine vegetácie vysekané chodníčky viedli k zrkadlovým plochám, ktorých umiestnenie bolo v priestore heterogénne. To umožnilo prítomným širokú škálu pohľadov – nazerajúc na osamotený objekt alebo na viaceré „obrazy“ umiestnené v menšom nahustenom priestore, ktoré spôsobovali efekt odrazu v odraze vyvolávajúci pocit neistoty, na čo sa to vlastne pozeráme. Matej Krén je známy ako umelec, ktorý vo svojej tvorbe programovo pracuje s prítomnosťou diváka, s jeho (fyzickým) ponorením sa do diela či s jeho pozornosťou.

Prostredníctvom zrkadiel a ich „schopnosti“ odrážať realitu sa autor pohrával so skutočnosťou videného aj v iných, starších prácach. Pocit neistoty môžu návštevníci zažiť napríklad pri jednom z jeho vôbec najznámejších diel s názvom Pasáž – dnes umiestnenom v stálej expozícii GMB. Aj tu je nevyhnutná aktívna participácia zúčastnených, ktorých imerzívny charakter diela nabáda k vstupu „dovnútra“, a to za účelom fyzickej skúsenosti potrebnej k plnohodnotnému zažitiu tejto priestorovej inštalácie. Ambientná galéria „mala vystaviť“ skutočnosť obdobným spôsobom, ako sa to deje v tradičnej galériách či múzeách prezentujúcich závesné obrazy. Tie, ktoré mohli návštevníci vidieť na festivale Grape, boli však jedinečné – obrazy vytvorené priamo prírodnou realitou. Aj vzhľadom na kontemplatívnejšie ladený charakter inštalácie malo na jej pôsobenie vplyv niekoľko faktorov: počasie, svetlo, počet ľudí, vzdialenosť a uhol pohľadu od „zrkadlových obrazov“, ale aj „dozvuky“ z blízkeho stanu, kde sa striedali kapely. Podľa Kréna je už po mnohých storočiach kultúrne dané, že štvorcovú či obdĺžnikovú formu rozlišujeme ako obraz, ako sprostredkovanú – fiktívnu – skutočnosť. Upozorňuje však na to, že túto schopnosť postupne strácame, pričom svoju pozornosť presúvame na udalosti odpozorované z obrazoviek, ktoré povyšujeme nad „skutočnú realitu“ – teda to, čo sa okolo nás naozaj deje.

Neustálym informačným a vizuálnym atakom strácame schopnosť vnímať svoje okolie ľahko a prirodzene strácame záujem o bežné jednoduché veci – prítomné a dôležité. Naopak, náš záujmový fokus je sústredený na veľkolepé atrakcie. Formálne prevedenie Ambientnej galérie korešpondovalo s jej ústrednou myšlienkou. Jednoduchá výstavba zarámovaných zrkadiel v prírodnom prostredí mala za cieľ sprostredkovať na prvý pohľad rovnako jednoduchú správu, v skutočnosti však predstavujúcu závažnejší odkaz. Akýsi návod, ako čítať dielo, poskytol tiež text umiestnený na tabuli. Napriek tomu sa však naskytá otázka, či práve na hudobnom festivale, ktorého publikum tvorí generácia vyrastajúca s obrazovkou v ruke, neostane takéto dielo skôr v rovine jednej z mnohých festivalových „atrakcií“, pri ktorej vznikli pekné fotky pre sociálne siete. Na druhej strane však dielo Mateja Kréna presne napĺňa svoju podstatu a prvotnú ideu. Ak sú totiž tieto obrazy priamo stvorené skutočnosťou, je jasné, že obrazy, ktoré zaznamenali zúčastnení, sú odrazom toho, čo chcú vidieť. Veľkoformátová Ambientná galéria Mateja Kréna umožnila návštevníkom na chvíľu spomaliť, vyladiť rytmus, vytvorila akúsi zónu relaxu, ale i príležitosť zamyslieť sa, či nežijeme podľa predlohy a či svet, ktorý akceptujeme, nie je len externe navrhnutým modelom reality. Okrem toho zúročuje tiež príležitosť (hoci v rámci masovej akcie) dopomôcť k väčšej senzibilite voči súčasnému umeniu širšiemu publiku.

 

Marek Kuchár

 

 

 

 

 

Matej Krén / Ambientná galéria / foto: autor.

Matej Krén / Ambientná galéria / foto: Kristína Jarošová.

Find more stories

Home