Dotyk politiky

9. 9. 2018

Reflexia politicko-spoločenských tém výtvarnými prostriedkami je u nás ťažký oriešok. Osobne za problém považujem absenciu hlbšej analýzy než následnú prvoplánovosť či ilustratívnosť. Príkladom môže byť súčasné náhle prebudenie sa a zjednotenie spoločnosti voči „kotlebovcom“, ľahkému terču v podobe jednoduchých chlapcov v zelených tričkách. Pritom tému „rehabilitácie“ vojnového slovenského štátu nájdeme aj u najvyššie postavených činovníkov štátu: vysokí predstavitelia Katolíckej cirkvi, Matice slovenskej či svojho času vládnej a všeobecne akceptovanej strany. Xenofóbnu protiimigračnú agendu si zas osvojili prakticky všetky parlamentné strany. Avšak Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici a Dom umenia v Bratislave pripravili na leto výstavy, ktoré sa politiky priamo dotýkajú. Ivana Šáteková predstavila v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici projekt Hejtslováci (kurátor Omar Mirza). Heroizujúce mini busty Nedotknuteľní štyroch známych verejných osobností (J. Smatana, M. Tódová, Z. Kovačič Hanzelová a J. Gordulič) verzus výber z najnenávistnejších komentárov k ich postojom Hejtslováci. Nenávistné internetové vyjadrenia k výstave (Hej ty v papučkách!) môžu diváci doplniť o vlastné reakcie Múr nárekov. Projekt dopĺňa séria maloformátových malieb Sám proti všetkým tematizujúcich „menšinového“ jedinca stojaceho voči „väčšinovému“ davu. Iste, problém nenávistných komentárov tu je. Rôzne internetové platformy na nich zarábajú. Vrátane tých počestných. Médiá strácajú svoju dôveryhodnosť, ak sa z novinárov stávajú propagandisti v politických či iných záujmových tričkách, prehliadajúci vážne sociálne problémy. Tam niekde treba hľadať príčiny problému hejtslováctva. O generáciu starší Jaroslav Košš zvolil pozitívnejší názov výstavy: Wellness (Dom umenia v Bratislave, kurátorka Eva Kapsová). „Program očisty“ má poskytnúť „očistný kúpeľ v mentálnej sfére“. Teda taký svojrázny. Koláže, asambláže, inštalácie s témami domácej, zahraničnej či svetovej politiky, či výtvarného umenia a ich predstaviteľov (Fico, Zeman, Trump, Duchamp, Hrabušický…), k tomu výňatky z robotického zákona či iné „statementy“. Celé je to akési vizuálne glosovanie, či dokonca len lacné ilustrovanie (fotografia Kaliňáka a Kotlebu so „zemiakovým“ srdiečkom pod nimi). A to je aj problém oboch výstav. Prvoplánovo vizuálne „spracovávajú“ (glosujú, pripomínajú) viac-menej známe témy bez toho, aby ich niekam posúvali, či aby ich ponúkali v inej perspektíve.

 

Damas Gruska pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky fyziky a informatiky UK.

 

 

 

 

 

 

 

Jaroslav Košš Wellness, 2018, foto: Damas Gruska.

Find more stories

Home