Prečo Výtvorníci nemajú radi KusHistorikov a my ich, a pritom tak skvele spolupracu-jeme

11. 12. 2017

Realizácia výstav dáva nutne dokopy Výtvorníkov a KusHistorikov.1 Stretnutiu nie je možné sa vyhnúť, a tu dochádza k stretu dvoch svetov, dvoch modelov, dvoch odlišných prístupov. Aby nedochádzalo k väčším nedorozumeniam a nespokojnosti, dovoľujem si zverejniť a priznať toto „nanútené manželstvo“ a heslovite otvoriť tento vleklý problém dvojkoľajnosti: v čom sa teda Výtvorník a KusHistorik zásadne líšia a čo majú spoločné.

 

Odlišnosti, rozdiely a postavenie na odlišných brehoch tej istej rieky: 

1. Výtvorník ovláda jeden jazyk vyjadrovania. KusHistorik je mediálne bilingválny. Výtvorník (tento tvar zastupuje aj ženský rod)2 pracuje vo vizuálnej sfére, ovláda danosti tohto priestoru (od klasických disciplín k experimentálnym polohám). Prezentuje teda jeden jazykový model, jeden nezastupiteľný spôsob myslenia. KusHistorik si od začiatku osvojuje dva jazyky: vizuálny a literárny. Musí byť zorientovaný a citlivý vo výtvarnej sfére (ak nechcem uviesť, že nadaný, aby som sa nedotkol Výtvorníkov, ktorým je jasné, že KusHistorik je zakomplexovaný „prezlečený“ Výtvorník), a zároveň zdatný v kultúre slova (v písanej či hovorenej podobe). KusHistorik je teda tlmočník, prekladateľ z jazyka do jazyka aj prvý interpret (výtvorníkovej skladby, čo je tiež tvorivá činnosť). KusHistorik je obojživelník. Pri tomto prepise – mediálnej transkripcii – nie je možné zabrániť posunom voči orgianálu (v štruktúre aj vo význame).

 

2. Výtvorník vytvára umänie (individuálny výkON). KusHistorik vytvára kult.úru (proSTREDie).

Pre Výtvorníka je najdôležitejšie jeho jednotlivé dielo, individuálny výk(l)on, všetku silu a energiu sústreďuje do neho. Pre KusHistorika je nosné celé kultúrne proSTREDie, hlavné idey, podhubie, spoločensko-kultúrny (ikonologický) rámec a skryté ideologické zameranie (nakoniec aj „čítanie“ jednotlivého diela je možné z viacerých uhlov a úrovní). Vytvorník vytrháva dielo od sveta – je to sólopieseň na púšti, sólotext, dôležitá je jeho originalita, neopakovateľnosť, jedinečnosť. KusHistorik zaraďuje dielo späť do spoločnosti – do školy, slohu, obdobia. Zaujímajú ho kontexty, reťazce a rhizómy, dedičstvo mémov. Aké odlišné majú „videnie veci“, výstižne ukázal napr. Arnold Hauser.3 Pre Výtvorníka je nosná metafora sólistu, mohutného duba na čistine s vertikálnou osou (ON je na jej vrchole – čisté umänie). Pre KusHistorika je dominantná metafora lesa, orchestra – horizontálna rovina (dub sa stáva súčasťou kult.úrneho textu, vizuálneho poľa). V tejto cool-túre ide vždy o holý vrchol (v smere Holy Bible, Holy-wood aj holy War-hol/e/). Zoom-elcom treba príručku: Ako si obľúbiť svojho KusHistorika, a pritom ho nezabiť? – Maj s ním strpenie. Vieš, že je nedoučený, zakomplexovaný a daj mu čas. Ako si udržať svojho zumelca a pritom ho neochočiť? – Sľubuj mu, že ho dostaneš na výstavu, na trh, do zbierky, do dejín umänia. To vždy zaberie. Vysvetli mu, aký je rozdiel medzi komerčným a nekomerčným umäním – to nekomerčné je nepomerne drahšie! Zumelcov zásadne nezabíjať, treba tomu dať čas. Mŕtvy zumelec – dobrý zumelec. Nekecá ti do toho, v akom poradí inštalovať diela a kam ho zaradiť – a zariadiť ho treba vždy, nech neprečnieva (znovu to proSTREDie).

 

3. Výtvorník vytvára umänie (individuálny výkON). KusHistorik vytvára kult.úru (proSTREDie). 

Pre Výtvorníka je najdôležitejšie jeho jednotlivé dielo, individuálny výk(l)on, všetku silu a energiu sústreďuje do neho. Pre KusHistorika je nosné celé kultúrne proSTREDie, hlavné idey, podhubie, spoločensko-kultúrny (ikonologický) rámec a skryté ideologické zameranie (nakoniec aj „čítanie“ jednotlivého diela je možné z viacerých uhlov a úrovní). Vytvorník vytrháva dielo od sveta – je to sólopieseň na púšti, sólotext, dôležitá je jeho originalita, neopakovateľnosť, jedinečnosť. KusHistorik zaraďuje dielo späť do spoločnosti – do školy, slohu, obdobia. Zaujímajú ho kontexty, reťazce a rhizómy, dedičstvo mémov. Aké odlišné majú „videnie veci“, výstižne ukázal napr. Arnold Hauser.3 Pre Výtvorníka je nosná metafora sólistu, mohutného duba na čistine s vertikálnou osou (ON je na jej vrchole – čisté umänie). Pre KusHistorika je dominantná metafora lesa, orchestra – horizontálna rovina (dub sa stáva súčasťou kult.úrneho textu, vizuálneho poľa). V tejto cool-túre ide vždy o holý vrchol (v smere Holy Bible, Holy-wood aj holy War-hol/e/). Zoom-elcom treba príručku: Ako si obľúbiť svojho KusHistorika, a pritom ho nezabiť? – Maj s ním strpenie. Vieš, že je nedoučený, zakomplexovaný a daj mu čas. Ako si udržať svojho zumelca a pritom ho neochočiť? – Sľubuj mu, že ho dostaneš na výstavu, na trh, do zbierky, do dejín umänia. To vždy zaberie. Vysvetli mu, aký je rozdiel medzi komerčným a nekomerčným umäním – to nekomerčné je nepomerne drahšie! Zumelcov zásadne nezabíjať, treba tomu dať čas. Mŕtvy zumelec – dobrý zumelec. Nekecá ti do toho, v akom poradí inštalovať diela a kam ho zaradiť – a zariadiť ho treba vždy, nech neprečnieva (znovu to proSTREDie).

 

4. Výtvorník patrí do oblasti umänia. Dejiny umänia sú zvedeckou disciplínou. 

V umäní je čosi umelého (art-ificial, od Kunstu ku Kunststoffu, od iskustva k iskustvennomu). V HIStórii je niečo mutantného (hysterická potreba prepisovať stále tú istú obohranú story, tá istá scéna s inou štafážou), a pritom dnešok určuje, aká bude minulosť. Výtvorník – to je syntéza, extrakt, výslednica osobných a spoločenských zväzieb, vyrovnanie sa so svetom. KusHistorik – to je racionálna analýza, t-riedenie, zaraďovanie, pojmotvorba, archivácia. Na jednej strane osobná zaangažovanosť, individuálna nasadenosť s ideovo-emocionálnym nábojom, na strane druhej programovanie, odosobnenosť, konvencia, systémovosť, výskum. Preto sú Výtvorníci „hrozne nepraktickí“ a KusHistorici „natvrdlí a nevedia sa odviazať“. Ide zjavne o dve odlišné kultúry, ako to postrehol a presadzoval Jean Dubuffet 4 – „živé hemženie“ Zumelcov a skostnatelosť a inštitucionalizovanosť (až škodlivosť) KusHistorikov. Ide o večný kolotoč vytvárania a pomenovania, ponárania a odstupu, ide o proces vyvolávania a neskoršieho ustaľovania. Požiadavka Zumelcov o ich synchrónnosť a simultánnosť (ide o okamžité zaradenie do skostnatelých múzeí, o okamžitý zápis do knihy nesmrteľných) je totiž naivná a škodlivá. Výtvorník podáva subjektívnu výpoveď – hodnota jeho diela je relatívna. KusHistorik podáva tiež subjektívnu správu, objektivita jeho práce je tiež relatívna. Ide o rozdielne nastavenie optiky. Výtvorník neustále rozostruje, dáva filtre, mení vzdialenosť ako v poli hráč. KusHistorik znovu a znovu zaostruje, potrebuje neutrálny obraz s rovnakým odstupom rozhodcu. Pritom aj on je súčasťou tejto hry.

 

5.Výtvorník je živelník, s prechylovaním k chaotikom. KusHistorik je aparátčik, s prechylovaním k živelníkom. 

Existujú tri typy ľudí: chaotici, živelníci a aparátčici.5 Chaotici sú ľudia odmietajúci uznávaný systém hodnôt, ktorí prekračujú hranice a narušujú normy. Ocitajú sa na okraji, alebo sa preň dobrovoľne rozhodnú; asociáli na svojej nihilpárty, nasadené vírusy (v češtine vyjadrené presnejšie: ne-řádi). Vytvárajú paralelný, nonkonformný, rebelantský svet. Ohmatávajú nové územia, pololegálne podsvetia. Živelníci idú na vec, rozhýbavajú veci, roztáčajú kolesá. Búrliváci, štartéri a osamotení pútnici. Krízotvorci, programovo vybočujú z radu, nechcú splynúť s masou, energickí jednotlivci, obdarení dispozíciami a mysľou, včerajší anti-hrdinovia, čo nestratili celkom iskru a uvažovanie o veciach. Aparátčici sú ľudia, čo sú im veci jasné: stanovujú normy, predpisy a pracujú s aparátom: straníckym orgánom, prístrojmi, aparatúrou, vlastným slovníkom a poznámkovým aparátom. Je v tom vždy čosi byrokratické, nepríjemne zaváňajúce systémom. Živelníci sa teda pohybujú medzi nimi – medzi podzemím, okrajom a oficiálnou mocou, úradom. Sú to rôzne typy jázd: ufonické úlety, astrologické hororskopy a astronomické zjazdy. Je to ako kolobeh vody v prírode: príbeh, ako sa lesný prameň v divočine mení na horskú bystrinu s pramenistou vodou a končí ako tuctová chlórovaná voda z vodovodu. Ale kde je tá chuť, vôňa, poetika osvieženia? Je to príbeh o tuhnutí energie v centre a zrode novej, turbulentnej, na jeho okraji.Výtvorník má rád veľké veci: veľké témy, veľké túžby, veľkých ľudí – Autor-ity (veď aj on raz bude patriť do tejto elitnej jednotky). Túži vytvoriť zo špiny tohto sveta veľké perly. Potom je trochu nešťastný, že ich musí hádzať sviniam. Najviac neznáša priemernosť, normálnosť a dobrý „veľkomešťácky“ vkus. Melancholici a rváči – hľadači pravosti, spontánnosti, originálnych riešení a ideí. V podstate nemajú radi KusHistorikov, ale radi si od nich o sebe niečo prečítajú. KusHistorici sa potrebujú sami naplniť – informáciami, knihami, poznaním. KusHistorik pracuje hlavou – je to bádateľ, hlavúň a perohryz. Trochu konzerva a askét. Ide po objektivite a podrobnostiach. V podstate nemá rád Zumelcov, ale dobré knižky o umäní.

Výtvorník je kuchtík, alchymista a pro-testujúci. KusHistorik je bulimik, chemik a otravný výsk-umník. Spoločné a styčné body Výtvorníkov a KusHistorikov: 

1. Obidvaja vykonávajú intelektuálnu a tvorivú prácu, nemajú radi vojenskú službu a dedinskú dychovku. Obidvaja tvoria súčasť inteligencie. Uprednostňujú pritom inú hemisféru mozgu, zaťažujú a rozvíjajú dlhodobo odlišné mozgové centrá. Ustanovovanie pravdy a pravosti je pre oboch frustrujúce. Preto skonštatujme, že: Výtvorník má právo na nevydarené vlastné dielo. KusHistorik má právo na omyl. Dielo Výtvorníka je uzatvorený systém, kompaktná čierna skrinka. KusHistorik ju musí otvoriť. Má právo nepoužiť pritom Výtvorníkov „návod na použitie“ a uplatniť vlastný (pa)kľúč. Nakoniec, poučení Sol LeWittom vieme, že „umelec nemusí nutne rozumieť vlastnému umeniu“.6 Problémom zostáva otázka, ako sa inteligent-profesionál mení na intelektuála, morálnu a odbornú veliČINu. To je u nás dodnes záhadou. Preto na dvere našej scény môžeme pokojne vyvesiť: „Hľadá sa autorita. Nástup možný ihneď.“ Potrebujeme svoje ikony, nie klony – svoje kultové figúry. Kult osobností, nie nástupov/zástupov (ukazuje to našu slabosť v kolenách, akoby v množstve bola sila). Vytvárajme pojem ikony – má svoje prednosti: jednak v zmysle nábožnej úcty, kultu kanonizovaného, jednak ako elektronickej ikony na displeji počítača (pri rozsvietení ikony sa nám definuje isté pole). Nakoniec, ak nejaké ikony máme, nedajme im šancu (ako obyčajne), nech nemachrujú. Zostane viac priestoru pre nás.

 

2. Obidvaja sú výsledkom špecializácie vysokoorganizovanej spoločnosti. Ich „parkety“ sú už dnes neudržateľné a ich úlohy sa môžu „prelievať“. Výtvorník môže byť kur(v)átorom a umenozvedcom. KusHistorik a kurARTor zumelcom už je. Výstava je kreatívny počin, ideový útvar v priestore. Kurvátor má právo vybrať na výstavu autvorov podľa vlastnej koncepcie. Zumelec má právo sa jej nezúčastniť. Obidvaja však majú potrebu prezentovať sa vo verejnom priestore, zviditeľniť časť svojho ega (obidvaja veria, že sú pre niekoho zaujímaví). Výtvorník a KusHistorik sú latentní exhibicionisti.

 

3.Obidvaja pôsobia vo výtvarnej sfére a majú zodpovednosť za jej zdravotný stav. Výtvorník nepotrebuje pre svoju tvorbu KusHistorika. A naopak: KusHistorik nepotrebuje pre svoju tvorbu Výtvorníka (len výsledky jeho tv-orby). To sú pravdivé tvrdenia, pokiaľ obidvaja zostávajú v súkromí ateliéru či pracovne. Keď sa Zumelec rozhodne stupiť/vstúpiť do spoločnosti, nutne potrebuje zázemie – rozvinuté prostredie, aby svoj nový softvér mohol zdarilo uplatniť (byť ohodnotený a docenený v komunite). V takom prípade je KusHistorik spojenec, svorník a prostredník s obecenstvom, prvý styčný dôstojník aj spätné zrkadlo. Výtvorníci si dodnes neuvedomujú zmysel a fungovanie istých kult.úrnych zväzieb, nesúvisiacich priamo s umäním, ale nutných pre ich „nanebovzatie“. Zjednodušene je možné postaviť dva reťazce: jeden odborno- vzdelávací a druhý finančno-podporný. Na začiatku a na konci obidvoch stojí Výtvorník: Zumelec – teoretik – žurnalista – učiteľ – divák (dielo – Zumelec), Zumelec – galerista – zberateľ – sponzor (investícia – Zumelec). Spustenie týchto reťazcov je našou nielen vidinou, ale aj potrebou. Plač nad žalostným stavom múzeí a galérií dnes vynechajme. Varovanie! Ak ste dočítali text až sem, môžu sa dostaviť zažívacie ťažkosti. Pri pocitoch nevoľnosti (ako pri mnohých textoch KusHistorikov), obráťte sa ihneď na svojho lekára alebo lekárnika.

 

4. Vzájomne musia neustále potvrdzovať kvalitu. Tento prioritný záujem deklarujú svorne obidve strany. Samotný výber tých najlepších je však vždy problematický – každý Vytvorník sa cíti byť popredný (nikto nechce byť pozadný). Teda: Výtvorníci! Podporujte dobrých KusHistorikov, lebo v regionálnych pomeroch vyrastajú iba provincionálni KusHistorici a tí budú preferovať provincionálnych Zumelcov (a na vás sa nedostane). KusHistorici! Podporujte nadpriemerných Zumelcov, lebo tí vám ukážu iný rozmer, iný experi-mentálny svet hľadajúceho, jasný rozdiel kvality výpovede, a toto rozlíšenie vás posunie ďalej. Len tak môžeme svorne nažívať ako psy a mačky na jednom dvore. Dôležité je, aby sme ho rozširovali spoločne (nielen svojím počtom). Je to vec zverejná.

 

SORRY, NO THEORY TODAY

Poznámky:

1 Uprednostňujem tieto pojmy Výtvorník či Zumelec (lebo dôležitý je ich výtvor, umelec ako tvor a jeho zoomovanie na umänie) a KusHistorik (on sekundárne píše kus svojej histórie, vždy zjednodušenej a neobjektívnej). To vedie stále k „tichej“ mediálnej vojne proti druhej strane: ako KusHistorikom nie je jasné, o čo dnes ide a aký slabý potenciál majú Výtvorníci. Nakoniec to, ako spolu-pracu-jeme, je špecifikum výtvarnej oblasti – lebo literárny, hudobný či filmový kritik nemusí stretnúť „svojho“ tvorcu, ak nechce.

2 Odkaz pre feminist(er)ky: predložené ženské podoby pojmov: Vy-tvárička a KundHistorička mali pejoratívny nádych, a to bolo úplne neprijateľné. Zostávame pri týchto neutrálnych označeniach. Zároveň sa ostro dištancujeme od výrokov typu: „Umänie musí mať gule.“ Všetci totiž dobré vieme, že „Umänie robí dobre vytvor(e)né delo.“

3 „Pro Tiziana byla Danae obrazem krásne ženy a pro Moneta byl jeho obraz Nádraží Saint-Lazare reprodukci určitého dojmu, nálady… Teprve pro historika umění znamená Danae řešení ženského aktu v duchu renesance a Monetovo Nádraží Saint-Lazare se stáva impresionistickým řešením problému světla a prostoru.“ HAUSER, Arnold. 1975. Filosofie dějin umění. Praha: Odeon, s. 122, c. d.

4 Dubuffet rozoznáva a charakterizuje dve kultúry, „z nichž jedna označuje obcování s díly minulosti, úctu, která jim je prokazována, a podmíněnost ducha, která z toho plyne, zatímco druhá ztělesňuje aktívni rozvíjení individuálního myšlení, což je něco zcela jiného“. DUBUFFET, Jean. 1998. Dusivá kultura, Praha: Herrmann a synové, nepag. c. d. Dubuffet teda vystupuje proti kultúrnemu „znečisteniu“ noriem a múzeí v prospech živého „klíčenia“ umelcov. Vo svojej kritike ide ešte ďalej – aj v rámci výtvarnej obce vystupuje proti kultúre akadémií a tzv. profesionálnemu umeniu a oficiálnej scéne a propaguje neškolený výtvarný prejav: outsiderov, primitívov, detí, psychicky chorých a pod. Paradoxom zostáva, že vyvrcholením týchto ťažení bolo založenie svojho múzea L´Art Brut vo švajčiarskom Lausanne (so všetkou tou skostnatenosťou a inštitucionalizovanou ťažkopádnosťou, toľkokrát napádanou).

5 Ide o staršie členenie prof. Hartsteina (Zápisky prof. Hartsteina, prednáška Koziče, 1994), ktoré tu využívame. Chaotici: dekadenti a pankáči, technomaníci a hackeri, bezdomovci, šašci, tuláci, psychodel(n)ici, ter(n)oristi, prútkari a di-sainti, podsvätie, heretici, anarchisti a pod. Živelníci: invalidní proroci a futuristi, DJi, kalamitníci a bítnici, stalkeri a vášnivi diskutéri, pyromani a hasiči, ostrí chlapci z trilerov a tupí sexmeni porňasov, p-olovníci, organizátori a kata-lízatori, metalisti, extrémní šporťáci atď… Aparátčici: reklamní direktraktori, inžinierski panelákoví skurvisini(e), TV-manek.iní, technokratickí fachidioti, vedátori a totalitní predátori, policajti a daňováci, cirkevné š-pičky a bi-skúpi, univerzitní profezhori, nemocnice a zväznice, skladníci, účtovníci, arch(a)ivníci atď…

6 „25. The artist may not necessarily understand his own art. His perception is neithet better nor worse than that of others.“ LEWITT, Sol: Sentences on Conceptual Art. Art-Language, no. 1, May 1969. In HARRISON, Charles – WOOD, Paul (edit.). 2003. Art in Theory 1900-2000. Blackwell Publishing, s. 850, c. d.

 

b. skid je KusHistérik, kurARTor – artistkiller & artistliker. Tento príspevok text je remixom kurátorského textu z katalógu výročnej výstavy SCCA: Reality/ Real (E)state. 2000. Bratislava: SCCA, s. 31 – 33.

 

 

 

 

 

František Kowolowski This Body Belongs to Art 2003-4, bilbord verzia, v rámci medzinárodného projektu Billboart Gallery Europe, foto: archív Vladimíra Beskida

Ondřej Brody – Kristofer Paetau Licking Curator´s Ass, 2005, Antverpy, provokatívna performance umelcov s priviazaným a vylízaným kurátorom na vernisáži.

Mr. Bra B.R.A.3.1 – Laboratórium, 2005, zriadená pracovňa aj dočasná prítomnosť umelcov v rámci mapovania hybridnej dentity umelca pána Bra; Synagóga – Centrum súčasného umenia GJK Trnava 2005. Foto: archív Vladimíra Beskida

Find more stories

Home