FOTOGRAF SPOLUAUTOR

21. 9. 2017

Branislav Štěpánek v rozhovore s Pavlom Breierom a Květou Fulierovou Sémantika okamihu 1 v poznámke cituje môj názor z knihy Napriek totalite. Vyberám: „Konceptuálnym a akčným umelcom išlo o niečo iné, ako zaradiť sa medzi fotografov – fotografia bola pre nich len možnosťou dokumentovať svoju tvorbu.“ 2 Poznámku motivuje moja výhrada k zaradeniu uvedených autorov medzi fotografov preto, že využívali toto médium, ako to urobil A. Hrabušický v katalógu Slovenská fotografia 80. rokov. 3 Oponujem mu, kým naopak, štěpánek s ním súhlasí. Aj uvedený rozhovor Sémantika okamihu smeruje k názoru, že fotograf je zároveň spoluautorom diela.

Istotne, mohla som v knihe Napriek totalite napísať „väčšine konceptuálnych a akčných umelcov…“, čo by zjemnilo striktné konštatovanie, ale otázku, kedy fotografa možno považovať za spoluautora diela, nevyjasnilo. Uvažovanie o fotografii ako takej nebolo predmetom mojej knihy, poukázala som len na falošnosť zaradenia niektorých umelcov medzi fotografov. Som presvedčená, že v Kollerovom prípade to platí aj dnes, veď jeho tvorbu nefotografoval on, ale niekto iný.

Absencia mena Květy Fulierovej pod zábermi Kollerových diel je však iná otázka. Ako fotografka by tam nemala chýbať, čo však v čase ich zrodu nebolo také samozrejmé ako dnes. Hrabušický v uvedenom katalógu Slovenská fotografia 80. rokov (z roku 1989), kde sa venuje Kollerovej tvorbe, 4 Fulierovú neuvádza, čím potvrdil môj citovaný názor, ktorý neskôr kritizoval. Akosi zabudol, že kritizoval aj sám seba.

Dnes otázka stojí inak. Fulierová sa hlási o svoje autorstvo. Za dôležitý moment považujem skutočnosť, že Koller tvoril a nechal sa fotografovať aj predtým, ako sa s ňou zoznámil. Potom využil jej schopnosti, s čím súhlasila. Až neskôr vznikla snaha urobiť ju spoluautorkou jeho diel. Ona však po Kollerovej smrti v konceptuálnom ani akčnom umení nepokračovala, naopak, venovala sa, ako celý život, najmä grafickej tvorbe. A hoci bola pri zrode mnohých Kollerových diel, za ich spoluautorku ju nemožno považovať. Za dokumentaristku a možno aj inšpirátorku áno.

Situácia je u každého fotografa iná. Pavla Breiera vnímam ako člena Skupiny Bahama: v kolektívnych akciách jeho spoluatorstvo v knihe Napriek totalite akceptujem.

Myslím, že pri hľadaní hraníc medzi spoluautorom diela a dokumentaristom je potrebné využiť umeleckohistorické metódy. Štěpánkova snaha otvára viacero problémov naraz, ktoré nemožno obísť len rozhovorom s dotknutými fotografmi. Ich riešenie, alebo reinterpretácia, na čo má každá doba právo, vyžaduje sústredenú prácu s dobovými dokumentmi a otvorenú odbornú diskusiu.

Zuzana Bartošová

 

1 ŠTĚPÁNEK, Branislav: Sémantika okamihu. Flash Art no. 44, 2017, Czech & Slovak Edition, s. 46 – 51, cit. s. 48 a 51.

2 BARTOŠOVÁ, Zuzana: Napriek totalite: Neoficiálna slovenská výtvarná scéna sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Bratislava: Kalligram, 2011.

3 HRABUŠICKÝ, Aurel – MACEK, Václav: Slovenská fotografia 80. rokov. Katalóg výstavy. Bratislava: Mestská organizácia Zväzu slovenských výtvarných umelcov, bez uvedenia roku vydania.

4 Cit. dielo, s. 72.

 

Find more stories

Home