In a Landscape Dům pánů z Kunštátu / Brno

11. 4. 2017

Otvorené výstavné projekty, ktoré sa reinštalujú na rôznych miestach, sa vždy prispôsobujú novým podmienkam a modifikujú. Aj táto výstava sa po premiére v Prahe rozšírila o nové diela a ďalších umelcov. Venuje sa zobrazovaniu krajiny a samotná sa stáva „dynamickým bioprocesom v neustálej premene a transformácii“ (W. J. T. Mitchell). Jej živý tematický a vizuálny potenciál však aktuálne brzdí inštalačné riešenie. Ak by sme sa na to pozreli z hľadiska biologickej terminológie – tak aj toto štádium má pre vývin otvoreného projektu zmysel. Podstatné je, že diela majú napriek tomu silnú rezonanciu – zastúpené sú prakticky všetky umelecké formy a techniky, ktoré pracujú s témou krajiny, čo pripomína klasické muzeálne expozície prezentujúce biologické vzorky. Túto interpretáciu posilňuje použitie muzeálnych objektov z Oblastního muzea v Mostě – drevo staré 20 miliónov rokov, amonit, huby, zbierka motýľov. Objavujú sa v každej miestnosti ako pripomienky časového ukotvenia, pri ktorom sa aktuálne obdobie antropocénu scvrkáva do rozmerov zrnka piesku. Napriek tomu výstava reflektuje fakt, že toto zrnko piesku zásadným spôsobom ovplyvnilo aktuálnu podobu Zeme, z ktorej sa stáva pomerne rýchlo sauna. Príroda začína kultúre nastavovať biofeedback – vidieť v ňom najmä smog, či už svetelný, vizuálny, alebo zvukový. V rámci kultúrnych zmien dochádza na prvý pohľad k tvorbe absurdných diel a hybridných systémov, tzv. next nature. Projekt Icaró Jana Nálepu sprostredkoval koncert hudobnej kapely, ktorú tvoria tri rastliny. Ich listy boli live napojené na dva detektory lži a jeden EEG snímač a vďaka prenosu do zvukového programu bolo možné započúvať sa do ich neviditeľných životných procesov. Koncept voliteľného absolútneho rizika smrti Manumit Dimitriho Nikitina zas upozorňuje na nezdravosť obmedzovania rizika v dnešnej spoločnosti. Toto obmedzovanie rizika totiž môže naopak spôsobiť oveľa väčšie riziko a oslabiť prirodzenú imunitu. Kurátor výstavy Milan Kreuzzieger uvádza v sprievodnom texte viacero odkazov na Bruna Latoura a Johna Cagea. Najsilnejším bodom a prakticky aj vrcholom výstavy je práve Cageova skladba z roku 1948, ktorá výstavu pomenúva a v podstate aj uzatvára.

Zuzana Janečková

 

 

Vladimír Turner Memorystick , 2011, větev a 1Gb Flash disk, délka 80 cm, foto: Vladimír Turner.

Find more stories

Home