HOMMAGE A MIlan Adam čiak (16. 12. 1946, Ružomberok – 16. 1. 2017, Banská Belá)

11. 4. 2017

Milan Adamčiak postavil svoj autentický intermediálny program na prieniku vedy, hudby, poézie a vizuálneho umenia. Po ukončení konzervatória v Žiline v odbore violončelo, začal v roku 1968 študovať hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Už ako veľmi mladý sa začal venovať experimentálnej poézii a inklinoval k Novej hudbe. V roku 1965 bol spoluzakladateľom skladateľskej skupiny DAD (1965) a o dva roky neskôr sformovali s Róbertom Cyprichom a Jozefom Revallom hudobno-performatívnu skupinu Ensemble Comp. K najvýraznejším realizáciám patril 1. večer Novej hudby v Ružomberku v roku 1969 a happening Vodná hudba na internáte „Bernolák“ v Bratislave. Adamčiak sa ako študent muzikológie opakovane zúčastnil prestížne obsadených medzinárodných Seminárov pre Novú hudbu v Smoleniciach, kde v roku 1970 realizovali aj svoj hudobno-priestorový projekt Dislokácia II. pre 2 × 8 hráčov ako aleatorickú partitúru založenú na princípe hry Dáma.

Adamčiakove myšlienky, interpretácie, koncepty či jeho osobné účinkovanie v happeningoch a akčnom umení pretkávajú dejiny neoavantgardy na Slovensku a tvorbu ich protagonistov ako sieť. Svojím medzinárodným, medzižánrovým a medziodborovým prístupom, ktorý kombinoval prvky vedeckého výskumu a aktívnej umeleckej činnosti, sa Adamčiak stal dôležitou postavou aj na mape stredo- a východoeurópskeho umenia. Postupne participoval na rôznych akciách a happeningoch. Aktívne participoval na happeningoch-slávnostiach Alexa Mlynárčika, ale napríklad aj na Snúbení jari Jany Želibskej, bol účastníkom na 1. otvorenom ateliéri Rudolfa Sikoru, kde uskutočnil výzvu Gaudium et Pax. Na jeho podnet vtedy vzniklo viacero autentických konceptuálnych diel, ktoré reagovali na spoločenskú a kultúrnu atmosféru v krajine dva roky po vojenskej okupácii Československa a symbolicky uzavreli legendárny rok 1970, neobvykle bohatý na vystúpenia neoavantagardy, intermediálneho umenia a konceptualizmu. Od 70. rokov, keď pracoval na Umenovednom ústave SAV, bola pre neho dôležitá spolupráca a priateľstvo s Júliusom Kollerom a Květou Fulierovou, s ktorou navyše zdieľali lásku k hudbe a túžbu prepájať ju s vizuálnym umením. Aktívne sa zúčastnil Kollerovho konceptu fiktívnej tatranskej Galérie Ganku na komunikáciu s mimozemskými civilizáciami (od 1981). Adamčiakov vzťah k prírode, najmä k rodnej krajine Liptova, prestupuje celé jeho dielo. Ako emblematická postava violončelistu hrajúceho krajine a načúvajúceho jej zvukom, jej hudbe, sa často objavuje v konceptoch a hudobných projektoch. Adamčiak bol pri založení prvého združenia výtvarníkov Gerulata, kde na prvej výstave v roku 1989 uviedol svoj súbor Transmusic Comp. Spolu s Petrom Machajdíkom a Michalom Murinom založili v roku 1991 Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu – SNEH. Organizoval dva ročníky Festivalu intermediálnej tvorby – FIT v Bratislave v rokoch 1991 a 1992 a bol viceprezidentom Európskeho kultúrneho klubu na Slovensku v rokoch 1991 – 1992. Prispel k pozvaniu Johna Cagea na Slovensko a bol aj kurátorom výstavy jeho partitúr v Slovenskej národnej galérii za osobnej účasti autora.

V intelektuálnom živote a v umeleckej tvorbe čerpal z rozličných podnetov. Roky si viedol poctivé záznamy, rešerše, výstrižky a poznámky k témam, ktoré ho zaujímali a inšpirovali. Do svojho archívu a knižnice po desaťročia zakladal skúmania venované svojej prvej domovskej oblasti hudby a muzikológie, skladateľom, hudobným nástrojom a ich dejinám, Novej hudbe, tiež výtvarnému umeniu, najmä medzivojnovým avantgardám, ale aj špecifickým problémom vo filozofii, literatúre, religionistike, mytológii, etnológii, jazyku, kaligrafii, znakovom písme a tak ďalej. Do kartoték z nájdených škatuliek vkladal na lístkoch vlastné originálne projekty a koncepty. Možno povedať, že Adamčiak nadviazal na medzinárodné hnutie Fluxus nezávisle, „semioticky“, práve vďaka svojmu vzdelaniu. Pre záujem a vieru vo všetky oblasti kultúry sa stal bytostným intermedialistom. Sám hovoril, že ho zaujímalo „vedieť mnoho o niečom aj niečo o mnohom“. Adamčiak vytvoril obdivuhodné dielo aj v oblasti Novej hudby. Vymyslel a vytvoril množstvo originálnych hudobných nástrojov, zvukových objektov a akustických prostredí. Grafické partitúry, ktoré koncipoval v prepracovanej typológii, sú konceptuálnymi umeleckými dielami, ale predovšetkým často interpretovanými domácimi aj zahraničnými hudobníkmi. Jeho tvorbu podrobne spracoval Michal Murin v cennej spolupráci s Milanom Adamčiakom v štvorzväzkovej monografii, ktorá vychádzala postupne v rokoch 2005 – 2016. Murin s Adamčiakom intenzívne tvorivo a performačne spolupracoval od roku 1988, v poslednom desaťročí sa venoval skôr dokumentovaniu, kurátorstvu a starostlivosti (nielen) o jeho diela a autorskú prezentáciu.

Adamčiak, vďaka ktorému má slovenské konceptuálne umenie zvuk, bude na scéne veľmi chýbať. Odišiel uprostred tvorivého obdobia ciest, vystúpení a výstav dva mesiace pred otvorením svojej samostatnej výstavy v Slovenskej národnej galérii, na ktorej ešte spolupracoval a mal z nej radosť. Podobne sa tešil aj z nového albumu hudobných konceptov a partitúr s názvom Concept & Music, ktorý jej uvedenie sprevádza. Prehliadka, ktorej viackódový autorský názov sme z úcty k autorovi ponechali, sa zmenila na retrospektívnu a je venovaná Milanovi Adamčiakovi in memoriam.

Lucia Gregorová Stach je kurátorka a historička umenia, pôsobí v SNG v Bratislave.

 

Adamčiak, začni!

Retrospektína výstava intermediálnej tvorby

Milana Adamčiaka 1964 – 2017

Esterházyho palác, SNG

Trvanie: d 24. marca do 4. júna 2017

Kurátori: Michal Murin & Lucia Gregorová Stach

 

 

Milan Adamčiak Sebastian Poem, 1969, hudobno-priestorový projekt, pre 4 profesionálnych a 4 amatérskych lukostrelcov, 4 hráčov na plechové dychové nástroje a 4 tympanistov s akciami publika, tuš, pero, papier, 32,5 × 45 cm. Zbierka SNG;

Konfigurácie pre veľký orchester, 1970, kontúrová partitúra, tuš, papier, 30 × 42 cm. Zbierka SNG. Foto: SNG, Bratislava.

Find more stories

Home