Lucia Tallová SODA Gallery / Bratislava

25. 7. 2015

Tvorba maliarky Lucie Tallovej už má niekoľko stálych prívlastkov. Ženská, sentimentálna a v rámci slovenského maliarstva dobre rozpoznateľná. Lucia Tallová vstúpila do prostredia slovenského umenia v čase, kedy už bola pozícia tzv. mladej maľby pevne stabilizovaná. Utíšená farebnosť, krehkosť a nežnosť výrazu pôsobila oproti častej krikľavosti jej ateliérových kolegov osviežujúco. Dodnes maľuje krajiny, ktoré podrobuje osobnému, clivo-romantickému pohľadu. Prístavy, továrne, panelákové sídliská a iné prejavy modernej architektúry stavia do citlivo vybudovaného kontrastu s kvetinovým, ornamentálnym rastrom. Objemy budov a krajinných detailov sa akvarelovým spôsobom rozpíjajú v atmosférickej hmle. Ak na nich žiari svetlo, oslepuje a vymazáva časti obrazu. Vizuálna informácia o konkrétnom mieste a čase podlieha emocionalite, ustupuje želanému dojmu zasnenosti či trudnomyseľnosti. Túto výrazovú vágnosť (nie nutne v negatívnom slova zmysle) podporenú obmedzenou, temnou farebnosťou autorka vyvažuje používaním prestriekavanej čipky, ktorej ostré okraje a dekoratívny raster rytmizujú kompozíciu a dodávajú jej kompaktnosť. Okrem toho sú, prirodzene, na pohľad príjemné a v čase zažitého postfeministického diskurzu sa poľahky interpretujú ako ženské. Dokonca poskytujú príležitosť túto interpretáciu viacnásobne rozvrstviť. Sú však skutočne ženským pohľadom na mužský svet? Alebo len výtvarným motívom, pre ktorý sú ženské či feministické konotácie iba druhotnou významovou nadstavbou? Sama autorka sa podobným výkladom nebráni, ani na ne cielene neašpiruje – odpoveď preto ostáva na divákovom vlastnom úsudku. Nové obrazy prezentované na výstave Black Roses boli inšpirované autorkinou návštevou v Honkongu. Pokiaľ boli jej maľby doteraz v niečom miesto-špecifické (maľovala napríklad bratislavský prístav, panelové sídliská, známy hotel či obchodný dom) nielen námetmi, ale i bratislavskou šedivou melanchóliou, pri tejto sérii malieb môže vzniknúť dojem, že maliarka iba aplikovala osvedčený postup na iné mesto. Pokiaľ divák na výstave Black Roses očakával “typickú Tallovú”, nič ho nesklamalo ani neprekvapilo. A to je trochu škoda.

 

Lucia Tallová pohľad do inštalácie výstavy Black Roses , foto: Adam Šakový.

 

Diana Majdáková

Find more stories

Home