Tomáš Moravec To vydrží

22. 9. 2014

Pred niekoľkými mesiacmi obletelo virtuálny priestor video mladíka, ktorý sa na upravenej europalete s pripevnenými kolieskami prevážal po bratislavských električkových tratiach. Virál okrem početného zdieľania, rozvášnených komentárov a množstva pofidérnych interpretácií právom rozpútal záujem o jeho autora – českého výtvarníka Tomáša Moravca.

Nedávno supermedializovaný projekt s jednoduchým názvom Paleta, ktorý pred šiestimi rokmi vtedy ešte študent bakalárskeho štúdia Ústavu dějin umění a designu Západočeské univerzity v Plzni realizoval v priebehu svojej rezidencie v Bratislave, predznačil mnohé z princípov a problémov, ktoré Moravca v jeho práci zaujímajú.

Jedným z najdôležitejších z nich sa stal autorov záujem o priestorové a sociokultúrne podmienky okolitého prostredia. Či už ide o ateliér, galerijný priestor, urbánne či suburbánne štruktúry, alebo dokonca abstrahované prostredie v zmysle momentu, situácie či stavu, Moravec do nich zasahuje často jednoduchou, ale nečakanou zmenou či prenesením kontextu. V práci Subject to Alteration z roku 2011 Moravec v priestore svojho ateliéru vo FKSE v Budapešti nanovo rekonštruoval podobu nevyužívaného výkladu, okolo ktorého zvykol počas svojho rezidenčného pobytu prechádzať. Funkčného zmyslu pozbavený fragment jedného z mnohých nároží maďarskej metropoly získal v jeho interpretácii skoro inverzný význam – nič netušiaci diváci vstupovali do umelcovho ateliéru drobným vchodom, aby sa ocitli priamo v umelom výklade v roli akejsi pohyblivej štafáže. Cezeň potom mohli vstúpiť do samotného ateliéru a výklad si prehliadnuť z čelnej strany. Tým opäť prešli z pozície tranzitného artiklu do pozície diváka či simulovaného okoloidúceho.

Princípy dekonštrukcie, deformácie, zmeny či rekonštrukcie funkcií každodenných objektov, fragmentov architektúry alebo aspektov sociálnej reality sa prelínajú i do tých z diel, v ktorých sa zrkadlí autorova fascinácia jednoduchými fyzikálnymi javmi. Táto „asociatívna fyzika“, ako prístup nazýva sám autor, je v jeho prípade často tlmočená do dvoch prelínajúcich sa rovín: do roviny matérie (napr. v prípade samodeformujúceho sa stĺpu podpornej konštrukcie pražskej Galérie kritikov v projekte Trio z roku 2011, v spolupráci s Matějom Al Alim) alebo do roviny jednoduchej performatívnej akcie (napr. v projektoch To vydrží a Od – do z toho istého roku, kedy raz na ulici a raz vo výstavnom priestore udržoval pingpongovú loptičku vo vzduchu pomocou podomácky vyrobeného prístroja fúkajúceho prúd vzduchu).

Pomyselné experimentálne fyzikálne laboratórium s performatívnym presahom v jeho tvorbe asi najefektívnejšie zastupuje zatiaľ trojdielna séria Otázka líbivosti pláště (2012 – 2013). V nej autor v rôznych podobách skúma implóziu plechového kanistra. V prvom prípade v takmer štvorminútovom videu sledujeme priebeh deformácie objektu na rotujúcej základni. V druhom prípade, v performatívne inscenovanom pokračovaní, Moravec s pomocníkmi implodujúci objekt servíruje hosťom ako lahôdku na dinnerpárty. V treťom prípade apropriuje sochu Das Sein rakúskeho sochára Gustina Ambrosiho – do otvoreného gesta realisticky modelovaných rúk vkladá kanister, ktorý sa opäť pod tlakom implózie v priehrští stláča. Vo všetkých troch prípadoch sa stabilná forma mení pod tlakom času, pohybu či jednoduchej chémie. Tým vytvára akúsi animáciu v materiáli, pričom zasahuje tri rozličné kontexty.

Vyššie spomenuté princípy, ako záujem o bazálne princípy mechaniky, prostredie či (de)formácie priestorových a sociálnych vzťahov, sú tiež zásadným pojivom významnej kolaborácie Tomáša Moravca s kolegom Matějom Al Alim. Pre ich spoločné projekty je typické až ojedinelé organické prepojenie dvoch umeleckých prístupov a separátnych záujmov do jedného celku. Obaja autori spoločne často vytvárajú akési situačné rámce každodennosti –rámce medzi divákom a jeho (osobnou alebo sociálnou) realitou. Neopomínajú pritom náhodu ani rôzne materiálne či mentálne prekážky a limity, ktorými divákovi formujú a formulujú jeho reakčné pole. Týmto spôsobom pristúpili okrem iného k spoločnej akcii Od hlavy k patě (2013), kedy pomocou niekoľkometrového sklápacieho ramena s pripevnenou kamerou monitorovali mikrospoločenstvo postávajúce pod ním. Skupinka pomáhala rameno sklápať, a v pravidelných intervaloch sa tak menila z rozprávajúcich sa postávajúcich známych na koordinovanú pracovnú skupinu. Zásadný je však i samotný moment preklápania kamery, ktoré pravidelne zmenilo dispozíciu celej situácie.

Medzi jeho spoločensky najkritickejšie práce patrí pravdepodobne trojica projektov v spolupráci s Matějom Al Alim a Petrom Dubom Stezka odvahy (2012), Handle with Care and Criticism (2014) a Panic Room (2014), kde si autori vzali na pretras témy ako neefektívne a chybné riešenia v prímestskej zástavbe, symbolické funkcie architektonických prvkov či podoby stavebných provizórií.

Rozličnosť médií i variabilita materiálov, s ktorými Moravec bežne pracuje, prezrádzajú, že dôležitejšia než materiál samotný je novovzniknutá situácia, pohyb, posun, zmena. To najzaujímavejšie sa preto v Moravcových dielach spravidla odohráva v priesečníku, v ktorom sa stretáva divák, prostredie a dielo samotné, a to vždy s dôrazom na iné časti tejto trojčlenky. Napriek citeľnej poučenosti teóriou, intelektuálnemu zázemiu umelca a výraznému sociálnemu presahu jeho diel neskĺzava Moravec k autoritatívnemu mudrovaniu ani k egocentrickému manipulátorstvu. Práve prístupnosť a otvorenosť väčšiny Moravcových projektov je jednou z najsympatickejších čŕt jeho práce. Vďaka uvoľnenej premyslenosti umeleckého gesta neústi jednoduchosť nastolených situácií v banálnosť. Naopak, zachováva si príjemnú rovinu hravej, až chlapčenskej zádumčivosti a živého nadšenia.

Tomáš Moravec (1985) je vizuální umělec, žije a tvoří v Praze. Vystudoval UUD v Plzni (2005-2010) a AVU v Praze (2010-2012), absolvoval zahraniční rezidence v Budapešti (2011), New Yorku (2013) a ve Vídni (2013). Je finalistou Ceny Jindřicha Chalupeckého (2008), Ceny Exit (2009) a Zlínského salónu mladých (2012). Společné projekty vytváří s Matějem Al-Ali, Petrem Dubem nebo Romanem Štětinou. Samostatné výstavy (výběr): 2014 Panic room, Karlín Studios, Praha (CZ); 2013 Otázka líbivosti pláště, Galerie OFF/Formát, Brno (CZ); 2013 Opencall, Gallery Weltecho, Chemnitz (D); 2013 Prospekt – Plusminusnula Galéria, Žilina (SK); 2010 Propíchnout pláště, Galéria Space, Bratislava (SK). Účastnil se Biennale Liége, BB15 Linz, vystavoval na společných projektech v Trafó Gallery Budapest. (tomasmoravec.cz)

Tomáš Moravec Panic Room pohľad do inštalácie Karlín Studios, 2014 foto: Zdeněk Porcal.

Paleta, 2008 video still foto: archív umelca.

Hand in glove, 2013 video still foto: archív umelca.

Tomáš Moravec Od-do, 2011 video still foto: archív umelca.

Hand in glove, 2013 video still foto: archív umelca.

 

Zuzana Jakalová je kurátorka.

Find more stories

Články