Lubo Mikle

22. 9. 2014

Lubo Mikle je jedným z mála mladých sochárov, ktorý sa dlhodobo venuje monumentálnym sochárskym realizáciám. Už jeho absolventská práca Horizont udalostí (2004), obrovský oblúk pozostávajúci z vrakov siedmich áut, vyvolala rozruch vďaka odvážnym rozmerom a aj vďaka zdanlivej nerealizovateľnosti, predpokladanej pedagógmi VŠVU. Mikle si však ide tvrdohlavo za svojím, dlhodobo realizuje veľkorozmerné skulptúry. Pracuje prevažne s oceľou, avšak nezastupiteľné miesto má v jeho tvorbe i uplatnenie spomenutých industriálnych recyklátov, komprimovaných priemyselným lisom. Občas deformuje nielen staré vraky, ale i vlastné sochy vytvárajúc tak nové diela, ako napríklad Nov (2013).

Mikleho práca stojí niekde na pomedzí sochy, dizajnu a architektúry, s akcentom na realizácie vo verejnom priestore. Jeho tvorba sa vymyká bežnému zaradeniu, zaškatuľkovaniu, na jednej strane prekvapuje obrovskými neopracovanými industriálnymi formami, príbuznými skôr punku či street-artu, na druhej strane nájdeme v Grassalkovičovej záhrade v Bratislave jeho precízne vytvarovanú naleštenú sochu I hope we meet again (2014) pripomínajúcu dizajnérsky model, akýsi

prototyp. Často vytvára istý modul, ktorý potom násobí a variuje. Vraky zdemolovaných áut ako sochársky materiál uplatnil viackrát, napríklad v práci E.H.T.E. (2010) či Kde bolo tam bolo (2012). Za pozornosť stojí jeho realizácia Zlatý trojuholník (2005), ktorú vystavil na Václavskom námestí v Prahe, či zatiaľ nerealizovaný projekt – kompozícia zo starých autobusov Bus Cathedral. Z priemyselného dizajnu si prepožičiava precíznu prácu s formou, jeho sochy pripomínajú stroje s nejasnou funkciou. Do tejto kategórie patria dynamické objekty vytvorené zo vzduchotechnických recyklátov ako hard-s dead-c (2014). Mikle spolupracuje s hudobníkom rbnx (urbsounds.sk/rbnx/), s ktorým vytvára interaktívne softvéry vinštalované do objektov z potrubí, interagujúce s okolím prostredníctvom zvuku.

Aktuálne pripravuje public-artový projekt pracujúci s pamäťou miesta, pamätník pôvodnému bratislavskému Starému mostu, s využitím pôvodných oceľových fragmentov z konštrukcie Starého mostu, s názvom Červený trpaslík. Názov odkazuje na tvar pamätníka podobný hviezde, a teda na astronomický fenomén červený trpaslík. Tie patria „medzi najchladnejšie, najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre. Jedným z najznámejších červených trpaslíkov je aj naša najbližšia hviezda – Proxima Centauri“ (Wikipedia).

Monument, jednoduchá tektonická kompozícia podobná skladačke, bude stáť na Fajnorovom nábreží v bezprostrednej blízkosti pôvodného mostu pravdepodobne už v prvej polovici roku 2015. Realizáciu pomníka iniciovalo občianske združenie Euforion, ktoré vyzvalo Mikleho, aby tento pomník navrhol; ten pozvanie rád prijal aj preto, že už v minulosti s témou Starého mostu pracoval. Aktuálne autor hľadá prostriedky na realizáciu projektu i prostredníctvom crowd fundingu. Viac na: http://cervenytrpaslik.sk/.

 

Lubo Mikle absolvoval v roku 2006 Katedru sochy na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Výber samostatných výstav: 2010 Horizont udalostí, Galéria Z, Bratislava; 2008 Costa-Industrial Love, Campos, San Luis-Santo Domingo, Costa Rica; Skupinové výstavy (výber): 2013 Trienále súčasného obrazu – Medzinárodné trienále, Kunsthalle/Hala umenia, Košice, Slovensko; 2012 Socha a objekt XVII., Bratislava; 2008 Socha a objekt XIII., Bratislava; Výber súčasnej slovenskej sochy, Galéria Miloša Alexandra Bazovského, Trenčín, 2005 Sculpture Grande 2005, Galéria Dvorak Sec Contemporary, Praha. http://lubomikle.com/sk/

 

Lubo Mikle long w DEAD-C, 2014 ozvučený prefabrikát 235 × 240 × 450 cm foto: Miro Gasidlo.

Lubo Mikle Červený trpaslík, 2015 nitovaná oceľ 690 × 720 × 700cm vizuál: Idealarch.

 

Lýdia Pribišová je managing editor Flash Art Czech and Slovak edition a projektová koordinátorka tranzit.sk.

Find more stories

Home