SVÄTOPLUK MIKYTA

24. 6. 2014

Svätopluk Mikyta (1973) vo svojej tvorbe dlhodobo experimentuje a prekračuje hranice medzi jednotlivými médiami výtvarného umenia. Typická pre autorovu tvorbu je oscilácia medzi kresbou, grafikou a priestorovou inštaláciou. V Mikytovej tvorbe sa objavili denníkové kresby, v ktorých často reflektuje národnú identitu, hrdinov, históriu či samého seba prostredníctvom charakteristických symbolov (hviezda, stoh sena, zemiak, valaška). V poslednom období sa do popredia dostal Mikytov záujem o knihy a tlačoviny, všeobecne sa objavuje v prácach tzv. prekresbách a reportrétoch, teda jemných, takmer neviditeľných intervenciách do knižných reprodukcií a fotografií. Manipulovaním historickej fotografie za pomoci kresby autor komentuje vplyv totalitnej moci a ideológie na masy, symbolicky pritom používa najmä bielu, modrú a červenú farbu.

Po minuloročnej spoločnej výstave s rakúskym umelcom Moussa Kone, predstavila bratislavská Krokus Galéria aktuálnu tvorbu Svätopluka Mikytu v kurátorskej koncepcii Miry Keratovej. Výstava Variabilita Turba, nainštalovaná v oboch priestoroch galérie, svojím rozsahom pokojne spĺňala funkciu dvoch samostatných výstav. V hornom, administratívno-výstavnom priestore umiestnená inštalácia Variabilita Turba (2014), pozostávala z navrstvených fragmentov tlačovín, pretlačí, prekresieb, umiestnených na celej podlahe miestnosti. Mikyta sa tu pohrával s divákom a jeho vnímaním priestoru. Svojím pohybom podvedome participoval na dotváraní latentných významov diela, čím sa stal jeho prirodzenou súčasťou.

Druhú časť výstavy predstavovala minimalistická inštalácia štyroch diel: Súbor zarámovaných monochromatických serigrafií Variabilita Turba II (2014), v ktorej už autor „obrazy“ vzájomne neprekrýval, ale inštaloval ich vedľa seba. Kompozícia I a Kompozícia II (obe 2014) pôsobili ako archívne kazety, v ktorých boli dômyselne usporiadané fragmenty starých fotografií, výstrižky a útržky zo „všeobecných“ spomienok. Jediným relatívne „starším“ dielom na výstave boli Čisté tvary (2012). Bola to fotografia rodinného portrétu. Na jednej strane v nej narážal na predstavivosť diváka, a to tým, že sústredil na centrálne umiestnený stôl farebné geometrické útvary (hranol, trojuholník a kruh), na strane druhej Mikyta svojím „zásahom“ narúšal pokojnú a harmonickú scénku idylického rodinného popoludnia vymazávaním starých symbolov, aby ich mohol súčasne nahradiť novými.

 

SVÄTOPLUK MIKYTA, Čisté tvary, 2012, koláž, 16 × 25 cm, courtesy Svätopluk Mikyta & Krokus Galéria.

 

Alexandra Niczová

Find more stories

Články