KRAJ(INA)

24. 6. 2014

Výstava Kraj(ina) v bratislavskej Flatgallery predstavuje veľmi subtílny a subjektívny výsek zo súčasnej svetovej krajinomaľby zasadený do osobnej a nanajvýš osobitej obývačky. „Domácka“ galerijná inštalácia kurátorov Andreja Jaroša a Kataríny Slaninovej, ako aj zvolená téma priznávajú renesančnú inšpiráciu. Bytom-galériou tentokrát putujeme od iluzívnej citácie, cez voľnejšiu parafrázu až po od-

viazaný odkaz.

Diváci prechádzajú vizuálne pútavou ríšou imaginácie s väčším či menším pocitom ilúzie cesty v čase. Veronika Šramatyová sa totiž presvedčivo tvári ako renesančná maliarka, jej diela sú na stenu „intelektuálovho kabinetu“ zavesené v zlatých historizujúcich rámoch pekne útulne vedľa seba, podľa dobového vkusu mecenáša. Žánrové výjavy však obsahujú okrem prírody aj súčasné prvky hmotnej kultúry, ako auto či igelitka, a na stolíku pohodený mobil vás nasmeruje na storočie, v ktorom sa reálne nachádzate. Jaroš ako kurátor, ale aj obyvateľ galérie v jednom, sa dobrovoľne vystavuje intímnemu vplyvu vizuálnych posolstiev, stáva sa akýmsi extrémnym divákom, ktorý si ako jediný celú výstavu užije naozaj naplno a v reálnom čase.

Mať v obývačke krajinku evokuje prvoplánovosť a klasiku. Kraj(ina) je samozrejme iná a ďalšia kvalita, ktorá spája tvorbu troch vystavujúcich výtvarníkov, je aj vtipný posun od tejto zaužívanej klasiky. Erika Miklóšová zostáva síce v médiu maľby na plátno, namiesto hyperrealistických prírodnín však vytvára expresívne snové štruktúry s maskovanými detailmi, ku ktorým sa prepracujeme až po prvom povrchnom pohľade. Jej krajina je oproti vedľajšej stene značne vyabstrahovaná a spoetizovaná. Starý dobrý kabinet kuriozít tiež vedľa seba komponoval kontrastné objekty a tým skladal kompletnú mozaiku sveta. Ružové tóny jednej z malieb na vernisáži dopĺňali živé pivónie toho istého odtieňa vo váze. Zo snovej atmosféry vytrhne ironický Martin Kochan, ktorý námet krajinomaľby „prehnal“ cez súčasné médiá a reálie. Dokumentuje, rozohráva formálne hry a pozoruje svet okolo nás. Kochan obľubuje posúvanie každodenných prozaických predmetov do oblasti poézie. Dúhová syntetická prachovka môže evokovať farebné lány maku či repky olejnej.

Komorná Kraj(ina) je inšpirujúca, svieža a pestrá. Výborné je tiež načasovanie pred „uhorkovú sezónu“. Uprostred bratislavského centra si uvedomíte, že začína leto, život sa tiež presúva z bytov a galérií – do krajiny.

 

Pohľad do výstavy Veroniky Šramatyovej Výstava Kraj(ina) vo Flatgallery, 2014, foto: Richard Kučera Guzmán.

 

Zuzana Duchová

Find more stories

Home