ADAM ŠAKOVÝ

24. 6. 2014

V auguste minulého roka pribudla na mapu slovenských súkromných galérií, ktoré reflektujú súčasné umenie, galéria Schemnitz pôsobiaca v historickom centre Banskej Štiavnice. Programovo sa zatiaľ orientuje na prezentáciu mladej a strednej generácie slovenských maliarov. V marci otvorila výstavu absolventa ateliéru Klaudie Kosziby na bratislavskej VŠVU – Adama Šakového (1987).

Tvorba Adama Šakového je primárne spájaná s pojmom „fotorealizmus“, pričom autor prirodzene ďalej rozvíja túto tradíciu a kombinuje ju s vymoženosťami 21. storočia. Na jeho samostatnej výstave Sutúrama pokračoval v tejto línii, avšak akási snaha o dokonalé zobrazenie reality v tomto prípade automaticky neodzrkadľuje peknú či esteticky príťažlivú skutočnosť.

V aktuálnej sérii stredne veľkých plátien sa aj naďalej zahráva s pozornosťou divákov. Nové diela vzišli z jeho prirodzeného záujmu o vzťah medzi fotografiou a maľbou. Ešte vo svojej diplomovej práci upozorňoval na nedokonalosť ľudských očí, kedy jednotlivé výjavy aplikoval na fotografický papier, až sa rozdiel medzi fotografiou a maľbou takmer úplne stratil.Obrazy, ktoré vznikli hlavne v tomto roku, aj naďalej predstavujú Šakového osobný a veľmi intímny fotografický archív, ktorý tvoria vo svojej podstate techniky nedokonalej reprodukcie.

Chyby ako neostrosť, fľaky, zrnitosť či kompozícia, ktorá je založená skôr na náhode, sú to, čo autora zaujíma. Jeho nové maľby takisto preberajú formát niekoľkonásobnej expozície, pričom Šakový kombinuje vlastný osobný archív s historickými fotografiami odkazujúcimi na socializmus. Výsledkom sú veľmi citlivé výjavy plné spomienok, efemérnych pocitov a motívov návratu do minulosti, až sa mu jednotlivými intímnymi obrazmi darí stavať diváka do polohy voyeura. Autor svoj nástroj ovláda remeselne dokonale, pričom plnohodnotne využíva jeho príznačné vlastnosti. Vyvracia tak domnienku o technike airbrushu, ktorá je často spájaná hlavne s gýčom. Súčasťou výstavy bola takisto priestorová svetelná inštalácia Velikáni, v ktorej pokračoval v ambivalentnosti. Formou kresby (vyrýpavaním) na zrkadlo vytvoril matrice, vďaka ktorým reflektoval na steny galérie portréty mladých „velikánov“, ktorí boli v neskoršom veku vnímaní hlavne cez svoje negatívne činy.

 

ADAM ŠAKOVÝ, Bez názvu, 2014, akryl na plátne, 180 × 130 cm, foto: archív galérie Schemnitz

 

Michal Stolárik

Find more stories

Home