Cena Oskára Čepana KRAJINA TRVALEJ SLOBODY

30. 1. 2014

CENA OSKÁRA ČEPANA je cenou pre umelcov a umelkyne do 35 rokov so slo­venským občianstvom, ktorú každoročne organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia. Medzinárodná odborná porota (v zložení Áron Fenyvesi, Piotr Stasiowski, Jiří Ptáček, Michal Murin, Mira Keratová) v dvoch kolách rozhodla najprv o štyroch nomináciách na ocenenie (Radovan Čerev­ka, Erik Sikora, Martin Vongrej, Zuzana Žabková) a v druhom kole o víťazovi, kto­rým sa stal Radovan Čerevka.

Nominovaním týchto štyroch auto­rov a autorky považujem tento ročník za pomerne silný a autorov (viac-menej) za vyprofilovaných a rozdielnych v prístupe k tvorbe. Tento rok dostali finalističas na realizáciu nového diela na finálnu výsta­vu približne dva mesiace, zmenou bolo, že víťaza nevyhlasovali priamo na verni­sáži výstavy, ale tá bola sprístupnená naj­skôr dva týždne verejnosti a až následne na slávnostnom evente vyhlásili víťaza. Nový prístup k prezentácii finalistov bol zrejme vyžiadaný praxou, možno nárok­mi poroty či vstupom nového sponzora – banky, ktorá už v minulom roku sponzo­rovala českú obdobu ceny. Tam sa to však prejavilo silnejšou propagáciou, napríklad vo verejnoprávnej televízii. Takáto straté­gia prezentácie dovolila zainteresovanie verejnosti internetovým hlasovaním, čo hodnotím ako plus. Napríklad to podpori­lo vznik predčasných hodnotiacich odbor­ných textov k finalistom,založených na osobných preferenciách. Ako sa ukázalo, osobné preferencie nekorelovali s rozhod­nutím odbornej poroty, dokonca boli úplne opačné.

Organizátor ceny, Nadácia – Centrum súčasného umenia, si vytýčil neľahkú úlo­hu. Pre každý ročník sa podujal nájsť nový výstavný priestor, teraz ním bol Pisztory­ho palác v Bratislave. Historický priestor sa stal aspoň pre dvoch finalistov(ZuzanaŽabková, Martin Vongrej) inšpiratívnou bázou pre inštaláciu, či priamo pre dielo. Súvislosť medzi priestorom a dielom, kto­rej výsledkom bolo video a inštalácia, sa najviac prejavila v tvorivom akte Zuzany Žabkovej, ktorá jedno z videí inscenovala priamo v priestoroch Pisztoryho paláca. Pri svojej inštalácii sa inšpirovala princípom náhody, dada-princípom, nájdením a zno­vu oživením knihy (Úsmev Giocondy z ro­ku 1957, rovnomenne pomenovala aj celú svoju inštaláciu). Prezentovaná inštalácia a videá majú štyri vrstvy. Ďalšou je odvo­lanie na Duchampovo dadaistické gesto v diele L.H.O.O.Q., alebo vyhľadávanie písmen názvu diela v nájdenej poviedko­vej knihe, či spracovanie kinestetického priestoru tanečníka (Labanov icosahedron) vo videu inscenovanom v Pisztoryho palá­ci. Video bolo tanečno-pohybovou choreo-grafiou pripravenou Zuzanou Žabkovou, predvedenou niekoľkými tanečníčkami. Práve videá a preformancie založené na princípe pohybovej choreografiesú typic­kým Žabkovej poznávacím znakom, ktorý je azda novým len v slovenskom kontexte (vyštudovala Katedru intermédií a mul­timédií VŠVU a následne v bakalárskom stupni Katedru tanečnej tvorby, choreogra­fienaVŠMU). Žiaľ, inštalácia prepojená s videom pôsobila ako konštrukt, interpre­tačne prevrstvený, ťažko dekódovateľný bez opisu. Jej silnou stránkou je, že hoci uspela v máji 2013 v inej konkurenčnej umeleckej súťaži, nesnažila sa na Cene Os­kára Čepana variovať overenú schému, ale išla s kožou na trh, snažila sa svoje dielo vytvoriť od základov nanovo, čo bolo v ča­sovom slede súťaží naozaj náročné.

Druhým finalistom ceny bol Martin Von­grej (absolvent VŠVU v Bratislave), ktorý realizoval priestorovú inštaláciu s názvom Spomienka z absolútna. Tematizuje v nej abstraktné pojmy ako pamäť zobrazenia, vrstvenie spomienky, ktorú si každý môže pamätať inak. Autor vychádzal z tvorby pamäti prírodného prostredia, konkrétne stromu, ktorého prierez kmeňom bol cen­trálnou súčasťou inštalácie. Martin Vongrej sa zameral na vyjadrenie nevizuálnej časti spomienky a jej záznamu.

Ako preniklo zo zákulisia ceny, rozho­dovalo sa medzi dvoma finalistami, a to Radovanom Čerevkom a Erikom Sikorom.

Spontánnosť videa Plávajúce kamene (HD, 12 min.) od Erika Sikoru (absolventa AVU v Prahe) upútala svojím nadsadením, priamosťou, naivným humorom, kde autor naozaj realizoval mystifikáciu, ktorej sám rýchlo uveril. Ako absolvent Akadémie vý­tvarných umení v Prahe sa vrátil do rodné­ho mesta Košice, kde žije, a zamestnal sa vo firme, ktorá realizuje potlače fotografií na kachličky. Banálnosť feng shui námetov reprodukovaných na kúpeľňových kachlič­kách ho inšpirovala realizovať svoj námet, ktorý by dokázal zobraziť a zároveň hľa­dať iný ako prebraný zmysel východného spôsobu života. Ten západná civilizácia absorbuje, ale zároveň obracia do bezvý­znamových konotácií. Autora zaujalo vy­bagrované jazero za košickými sídliskami plné stavebného odpadu a fenomén plá­vajúcich kameňov z izolačného materiálu, teda zvyškov, ktoré príroda prijala za svoje a opracovala ich do tvaru kameňa. Siko­ra plávajúce kamene najprv len pozoruje, potom ich využíva ako hračku pre deti (priviaže ich na motúz a „venčí“ ich v po­toku – mení ich prostredie), neskôr z toho istého materiálového odpadu vyrobí plť a prezentuje ju ako turistickú atrakciu na prímestskom bagrovisku, ako ideu v eko­nomickom jazyku nazvanú aj „start-up“, čiže začínajúci podnikateľský nápad. Jeho video je prezentáciou toho, ako sa dajú vy­užiť aj banálne nápady, ale autorova réto­rika, azda trochu i naivita či hyperbola nás nepresvedčia o bombastickom počine, hoci ho autor vie umelecky dotiahnuť.

Víťazom Ceny Oskára Čepana pre rok 2013 sa stal Radovan Čerevka (absolvent FU TU v Košiciach, momentálne asistent na Katedre výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach) s priestorovým objek­tom Krajina trvalej slobody (The Land of Enduring Freedom). Tematizuje v ňom svet mediálnej reality a jej obrazové spracova­nie a svet prijímateľov tragických správ filtrovaných médiami a agentúrnymi sprá­vami. Dielo nadväzuje na vojnovú operáciu Trvalá sloboda, ktorú od roku 2001 realizu­jú armády USA a Veľkej Británie, od roku 2002 sa pridávajú aj vojská NATO – ISAF s cieľom zneškodniť povstalecké skupiny Talibanu, Al-Kájdy a iných, s cieľom nasto­liť slobodu v Afganistane. Napriek tomu, že kľúčové postavy hnutí už boli zajaté alebo zabité, operácia Trvalá sloboda pokračuje a boje, aj keď mediálna pozornosť na ne nie je sústredená, sú pomerne časté. K na­stoleniu prodemokratickej vlády s reálnou mocou na celom území Afganistanu však doteraz nedošlo. Ukončenie tejto bojovej misie je v nedohľadne. Radovan Čerevka zobrazuje nadrozmerný trojdimenzionálny infografický objekt, ktorý na časovej osi ukazuje nárast bojov, finančných tokov s predajom zbraní, podnož simuluje reál­nu zem z Afganistanu, ktorá je doplnená prostredím zeme zo slovenského cvičiska v Lešti (slovenská armáda má v operácii nasadených aj vlastných vojakov). Toto dielo dokonale zapadá do kontextu jeho do­terajších prác, kde sa venoval problematike a kritike médií, ktoré sprostredkovávajú témy jadrového programu v Iráne, zásahu proti teroristom v Beslane, útoku na Fal­lúdžu, pašovanie zbraní v Gaze, ukrývanie afganských povstalcov v horskom systéme Tora Bora a iné. Problematika, ktorú Rado­van Čerevka prezentoval na Cene Oskára Čepana, sa netýka len globálneho kontextu, ale aj slovenských reálií. Čerevku dlhodobo zaujíma transformácia zásadných dejinných udalostí do informácií masových médií, ktoré ich schematizujú aj pomocou rôznych nákresov a zjednodušených infografických vyobrazení. Lacná a rýchla popisná estetika zastupuje vážny svetový konfliktaextrém­nosť, kde ľudský život nemá cenu a je nive­lizovaný nielen situáciou, ale aj napríklad redukovaním – stratégiou informovania v médiách. Na autorovi Radovanovi Čerev­kovi je pozitívne, že dokáže stále variovať témy a kontinuálne ich spracovávať. Nero­bí kompromisy v priestorovej veľkorysosti novej podoby sochy a objektu s častými presahmi do inštalácie. Preto rozhodnutie odbornej poroty považujem za správne, aj keď sa iste nerodilo ľahko.

 

Vyhlásenie víťaza Ceny Oskára Čepana, Radovana Čerevku;

MARTIN VONGREJ, Spomienka z absolútna, 2013;

ERIK SIKORA, Plávajúce kamene;

RADOVAN ČEREVKA, Krajina trvalej slobody, 2013. Predávanie suvenírov čerpajúcich z plávajúcich kameňov, 2013;

ZUZANA ŽABKOVÁ, Úsmev Giocondy,

 

Ivana Moncoľová je doktorandkou Centra výskumu Vysokej školy výtvarných umení.

Find more stories

Home