WELLNESS AKTIVIZMUS NA SLOVENSKU

11. 10. 2013

Opustená (re)kreácia je výtvarníckym happeningom, stretnutím nadšencov a milovníkov architektúry, skrátka trenčianskoteplickým príspevkom k európskemu diskurzu o ochrane funkcionalistických pamiatok, miznutí genia loci či transformácii miest. Za projektom stojí Andrea Kalinová, doktorandka na Vysokej škole výtvarných umení, Martin Zaiček z občianskeho združenia Archimera a Juraj Gábor z Bunky pre súčasnú kultúru. Niekoľko dní trvajúce intervencie, stretnutia či prednášky v teréne kúpeľného mestečka sa stali vyhľadávanou letnou atrakciou vizuálnych fajnšmekrov a pozitívne naladených ľudí hľadajúcich rekreáciu s pridanou hodnotou. Séria akcií tak trochu parazituje na filmovom festivale Artfilm, ale funguje aj autonómne. Viac o tom, kde sa momentálne nachádza a kam smeruje, porozprávala samotná iniciátorka projektu Andrea Kalinová.

 

Zuzana Duchová: Ako vznikol nápad rekreovať sa v Trenčianskych Tepliciach?

Andrea Kalinová: Nápad rekreácie v Trenčianskych Tepliciach vznikol na základe môjho chodenia na Artfilm a bivakovania na Zelenej žabe. Následne som sa zúčastnila aj výskumu SAV o pôvodnej farebnosti tohto stavebného komplexu. Počas Artfilmu 2009 som robila zvukovú inštaláciu pre potulnú galériu Nomad Space. Bola to zvuková ilúzia fungujúceho kúpaliska Zelená žaba. Tam vlastne vznikol nápad osloviť viacerých výtvarníkov a začať organizovať tento projekt. Potom v roku 2011 som iniciovala prvý ročník pre študentov intermédií, kde sme robili site specific inštalácie v opustených liečebných domoch. Tieto domy sme zmapovali, pozisťovali mená ich majiteľov a ďalšie dostupné informácie. Zistili sme, že ich je tam oveľa viac, ako som si dovtedy myslela. Ďalší rok som už do projektu zavolala aj Martina Zaička z OZ Archimera ako architekta a Juraja Gábora.

Vtedy už prestala chodiť aj električka do Trenčianskych Teplíc a tak sme si prenajali stanicu, kde sme robili prednášky a prezentácie pre miestnych obyvateľov, aby sme zistili, aký majú vzťah k tým budovám. Už sme sa zamerali iba na funkcionalizmus, hlavne na kúpalisko Zelená žaba a liečebný dom Machnáč.

 

ZD: Pociťujete po tých rokoch práce v teréne nejakú zmenu? Ak áno, v čom?

AK: Zmenu vidím po tých troch rokoch hlavne takú, že nás miestni obyvatelia už dosť dobre poznajú. Už vedia, že to nebola nejaká jednorazová akcia. Už sme asi spravili aj pár „prúserov“ (ako ilegálne upratovanie Machnáča), takže nás už vnímajú aj majitelia. Asi sme im dosť tŕňom v oku. Mám pocit, že najmä vnímanie niektorých miestnych, čo sa týka architektúry, je trochu iné. Veľmi populárne sú architektonické prechádzky s Jánom Taborom. Medzi miestnymi dámami už má akýsi „fanklub“, osvojili si napríklad názor, že Krym je hodnotná architektúra, lebo to povedal Tabor.

A zmena je aj taká, že po dvoch rokoch začali miznúť niektoré intervencie z prvého ročníka, čo znamená, že niekto si to konečne aj všimol a začalo mu to prekážať. Tento rok sme napríklad nainštalovali na spustnutý kus trávnika hneď vedľa priestoru, kam vodia hlavné hviezdy filmového festivalu, červený koberec. Na druhý deň tam bola upratovacia čata, ktorá to tam vykosila a koberce zahodila.

 

ZD: Ako vnímaš svoju prácu? Ako umelec, kurátor, pozorovateľ, „osvetový pracovník“?

AK: Najprv som túto prácu vnímala ako umelec a bola som zameraná najmä na tie site specificinštalácie. Mala som v tom aj nejaké osobné ambície, čo už je samozrejme úplne preč. Celá akcia nabrala istý samospád. Tento rok sme napríklad aj výtvarne intervencie vynechali. Trochu mi to chýbalo, lebo je to taká hravá časť podujatia, ktorá priťahuje pozornosť obyvateľov. A stále je to na hrane umenia a aktivizmu. Ako kurátorka som sa veľmi necítila, prizvaných účastníkov sme v podstate nechali robiť, čo chceli. Aj keď v budúcnosti by sme chceli volať aj konkrétnych umelcov. Napríklad máme v pláne Zuzanu Žabkovú, ale zatiaľ to nevyšlo.

Okrem zapájania miestnych obyvateľov je dosť dôležitý moment komunikácie s ľuďmi zvonka, ľuďmi, ktorí Trenčianske Teplice nepoznajú. Začalo to tými študentmi, potom rôznymi kamarátmi, Janom Taborom a celou jeho „rakúskou bandou“ a tak ďalej. Posledne sme „uniesli“ Karla Schwarzenberga z Pohody. Najbližšie budeme participovať na českom Dni architektury 5. októbra 2013.

Pripravujem aj dokumentárny film, ale to je ešte na dlho. Plán je pohnúť sa ešte i do ďalších kúpeľných miest. Je nám zatiaľ takto dobre. Vyvinuli sme akýsi „wellness aktivizmus“.

 

ANDREA KALINOVÁ, rekonštrukcia archívnej fotografie na streche Liečebného domu Machnáč, 2013.

 

Zuzana Duchová

Find more stories

Home