Peter Biľak

11. 10. 2013

JE JEDNÝM z najvýznamnejších súčasných tvorcov písma na svete. Narodil sa v Prešove, žije v Holandsku. Jeho písma nájdete na holandských poštových známkach aj na orientačnom systéme viedenského letiska. Vedie štúdio Typotheque, píše, vydáva inovatívny časopis, prednáša na Kráľovskej akadémii v Haagu, pracuje na konceptoch predstavení moderného tanca.

Michal Tornyai: O tvorbe písma sa často premýšľa ako o náročnom riešení detailov, ktoré si aj tak málokto všimne. Prečo si sa preň rozhodol?

Peter Biľak: Práca s textom ma veľmi zaujíma. Pracujem s textom na rôznych úrovniach. Ako autor textu, keď píšem články pre rôzne knihy a časopisy. Ďalej pracujem ako redaktor, keď pracujem s textom iných ľudí pri tvorbe nášho časopisu (Works That Work). A nakoniec pracujem s písmom na to, aby som našiel správny výzor pre text. Všetky tieto tri komponenty sú pre mňa rovnako dôležité a myslím, že tým, že pracujem aj s obsahom, aj s formou textu, sa moja práca zlepšuje. Aj preto mám pred písmom veľký rešpekt, pretože môžem o ňom rozmýšľať ako autor, dizajnér a čitateľ naraz.

 

MT: Nie je dizajn písma len výrobou polotovaru pre iných dizajnérov?

PB: Fonty, ak ich vnímame ako produkt, sú polotovarom pre užívateľov fontov, a najčastejšie sú ich užívateľmi vydavatelia, spisovatelia alebo dizajnéri. Tí majú možnosť ovplyvniť výzor textu výberom média, veľkosti, farebnosti a iných atribútov. Ale, samozrejme, finálny konzument je čitateľ, a ten netuší, aké rozhodnutia robil vydavateľ, aké dizajnér a aké autor písma, a preto je dôležité, aby sa pri práci s písmom hľadelo na použitie z rôznych pohľadov. Vedieť o dôvodoch, prečo dané písmo vzniklo – pre aké médiá, veľkosti a jazyky – pomáha dostať z písma čo najviac. V mojom prípade o tom nerozhodujú viacerí ľudia, ale ja sám.

MT: Čo zahŕňa práca dizajnéra písma?

PB: Písmo je nástroj na zobrazenie jazyka. Je podobné ľudskému hlasu, ktorý tiež zafarbí obsah a prináša množstvo nových emocionálnych informácií. Písmo vie tiež ovplyvniť obsah textu, vie mu pomôcť, alebo naopak, poškodiť mu pri komunikácii.

Tvorba písma je zaujímavá profesia, pretože zahŕňa tri rôzne profesie, ktoré sa študujú na troch rôznych školách, a preto vieme zriedkavo nájsť ľudí, čo ich vedia vhodne spojiť. V prvom rade je písmo spôsobom zachytenia jazyka, ktorý nemá žiadnu prirodzenú formu. Bez písma je jazyk len prchavým momentom, písmo ho skonkrétni. Dizajnér písma musí vedieť pomerne veľa o jazyku a lingvistike. Osobne robím s rôznymi jazykovými systémami – indoeurópskymi písmami, ale aj so semitskými a s juhoázijskými skriptami.

Tvorba písma bola vždy naviazaná na technológiu zobrazenia písma, od Gutenberga, ktorý vynašiel kníhtlač v Európe, až po súčasné technológie zobrazenia písma na obrazovkách. Tvorca písma musí rozumieť technológii zobrazenia, často pracuje s programovaním a rôznymi nástrojmi, čo umožňujú lepšie výsledky pri použití písma.

A nakoniec, tvorca písma musí mať aj určité remeselné schopnosti. Musí vedieť o optických zákonitostiach, o tom, ako funguje ľudské oko a ako vytvoriť formálne systémy tvarov, čo fungujú spolu. To voláme dizajn písma a to sa niekedy študuje na výtvarných školách.

Na vytvorenie funkčných, čitateľných písiem sú potrebné znalosti remesla (dizajnu), technológie a jazyka, a, žiaľ, neexistuje jedno miesto, kde sa tieto znalosti dajú získať.

 

MT: Hovoríš, že kreativita nie je vlastná iba umelcom a dizajnérom. Že aj bežní ľudia sú často veľmi kreatívni. Vnímaš v ich premýšľaní nejaké rozdiely?

PB: Náš časopis Works That Work sa zaoberá príkladmi kreativity na nečakaných miestach. Dokumentujeme to, že kreativita nie je čisto doména umelcov a dizajnérov, ale je to niečo, čo je súčasťou každodenného života. Pojem dizajn, bohužiaľ, zmenil svoj pôvodný význam a dnes vyvoláva asociácie, akoby sa zaoberal iba povrchom vecí. Zabúdame na to, že všetky veci okolo nás, skoro úplne všetko bolo navrhnuté ľuďmi, a len málokedy ich voláme dizajnéri. Často sú tie najúspešnejšie prípady dizajnu skoro neviditeľné. V našom časopise sme mali napríklad štúdiu o tom, ako sa rieši dizajn križovatiek v Holandsku, kde namiesto pridávania dopravných značiek sa značky odstraňujú, a to prispieva k zlepšeniu bezpečnosti na cestách pre všetkých zúčastnených. Len málokedy si uvedomíme, že práve absencia dizajnu môže byť tým najlepším riešením, a na to môže prísť len človek so širším rozhľadom.

 

MT: Ako vnímaš vzťah medzi dizajnom a voľným umením?

PB: Občas pracujem aj vo sfére umenia – nedávno som robil inštaláciu pre Victoria & Albert Museum v Londýne. Ale väčšina mojej práce má príznaky dizajnu. I keď určite iného, ako ho chápeme v týchto zemepisných šírkach, pretože robím dizajn bez toho, aby som bol o to požiadaný. Dizajn sa za posledných desať rokov priblížil k umeniu tým, že sa stal viac autonómny. Deväťdesiat percent projektov, ktoré v štúdiu robím, robím bez zadávateľov a fungujem sám ako vydavateľ. Vydávam knihy, časopisy, fonty, software. Tradične sa dizajn považoval za službu zákazníkovi, ja robím dizajn bez toho; no stále je to dizajn, pretože je v ňom veľký záujem komunikovať so širším publikom. Práve to asi odlišuje dizajn a umenie. Je tam silná spätná väzba, a aj funkčný komponent. Čitatelia časopisu si kupujú predplatné len vtedy, ak sa časopisu darí komunikovať, a fonty sa predávajú, len keď fungujú.

 

MT: Do akej miery je podľa teba nevyhnutné, aby ľudia z odboru študovali literatúru o písme alebo dizajne?

PB: Tvorba písma je pomerne úzko špecializovaná disciplína a neštuduje sa zvyčajne bližšie ani na vyššom stupni školstva. Ale existuje argument, že aj širšia verejnosť by získala zo znalosti základov typografie, pretože je to jeden z podstatných elementov znalosti ľudstva. Dizajn ako taký učí ľudí organizovať informácie o tom, ako sa pýtať základné otázky, a preto je určite dobré, ak mu rozumejú odborníci aj laici. Preto sa aj veľa pedagogických programov dizajnu sústreďuje nie na formálnu prácu, ale na porozumenie princípom dizajnu.

 

MT: Prednášaš na Slovensku aj v zahraničí, učíš na Kráľovskej akadémii umení v Haagu. Čo pre teba znamená učenie?

PB: Moja osobná skúsenosť je, že učiť môžem len veci, ktorým dobre rozumiem. Preto je pre mňa učenie aj možnosťou samoštúdia. Práca v mojom štúdiu sa často uberá určitým smerom a učenie je výborným doplnkom. Tiež je príjemné byť konfrontovaný s mladšou generáciou. Mám to šťastie, že učím iba 17 dní do roka, a na tie sa môžem dôkladne pripraviť. Ak by som učil oveľa častejšie, tak by som asi nemal potrebný čas na výskum a prípravu prednášok.

MT: Ak to vieš porovnať, akí sú terajší študenti oproti tým z tvojich čias?

PB: Ja som študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a potom som absolvoval výmenné programy v Anglicku, USA, Francúzsku, ale nikde som nemal možnosť pozorovať rôzne generácie študentov. Čiže ak budem porovnávať, tak neporovnávam len časový posun, ale aj rozdielne tradície výučby. Výtvarné školy v Holandsku sú štvorročné, ale oveľa intenzívnejšie, ako je to v Čechách alebo na Slovensku. Štúdium dokončí menej ako polovica študentov a nedá sa kombinovať s ničím iným. Na Slovensku je zvykom popri štúdiu pracovať, to nie je v Holandsku možné. Nedávno sme mali v našom kurze Ondreja Jóba, ktorý na konci 8-mesačného programu konštatoval, že tam urobil viac práce ako za 6 rokov na VŠVU.

 

MT: Žiješ v Holandsku už viac ako 15 rokov. Ako sa líši tamojší dizajn od toho nášho? Sleduješ slovenskú tvorbu?

PB: Dizajn je výsledkom možností krajiny, a preto je samozrejmé, že dizajn v rôznych krajinách sa líši. Slovenskú tvorbu sledujem, pokiaľ môžem, ale nie vždy mámpriame informácie. Na Slovensku som už veľmi dlho nepracoval, chodím sem skôr ako turista.

MT: Hovorí sa, že v Holandsku je najviac grafických dizajnérov na počet obyvateľov. Sú tam lepšie podmienky pre tvorbu ako u nás?

PB: O holandskom dizajne a dôvodoch, prečo je taký silný a rozpoznateľný, je napísaných veľa kníh a väčšina z nich identifikuje kontinuitu krajiny (žiadne revolúcie alebo generačné rozbroje) ako základ priaznivých podmienok. Holandsko je krajina s bohatou tradíciou v kultúre, tiež ekonomicky je veľmi stabilnou krajinou, ktorá zbohatla nie na nerastných surovinách, ale vlastnej kreativite a inováciách. To je zakorenené v generáciách ľudí, a preto sú aj podmienky na tvorbu jednoduchšie, i keď konkurencia je obrovská. Pre porovnanie: v Holandsku je 15 výtvarných škôl a každá produkuje desiatky kvalifikovaných absolventov. Bežný človek rozpozná avantgardnú prácu Pieta Zwarta, pretože bola bežne viditeľná v šlabikároch, na reklamách káblovky alebo na stenách kostola. To vytvára určité očakávania a štandardy pre tvorbu ďalších generácií.

 

MT: Ktorá krajina je podľa teba dizajnérskou špičkou?

PB: Dizajn je príliš široký pojem na jednoznačnú odpoveď na túto otázku. Môžeme hovoriť o Anglicku, ktoré sa špecializuje na dizajn čipov. Alebo o západnom pobreží USA a inováciách vo web dizajne. Alebo škandinávskom dizajne produktov, belgickom dizajne oblečenia. Holandsko je výnimočné v dizajne písma, v dizajne produktov z denimu (džínsov) a v produktovom a grafickom dizajne, ktoré sú všeobecne na výbornej úrovni.

 

MT: Ako tvorca si často veľmi inovatívny. Bol si medzi prvými, čo začali predávať písma cez internet, jeden z prvých, čo začali využívať nové technológie v písme ako opentype a webfonts, a prvý, čo založil špecializovanú digitálnu písmoliareň na indickom trhu. Tvoj súčasný projekt – časopis Works That Work – definuje inovatívny spôsob distribúcie. Ktorý z projektov dnes vnímaš ako najdôležitejší?

PB: Pri práci ma zaujíma celý cyklus – od kreatívnych nápadov, cez produkciu, distribúciu a konzumáciu projektov, a preto moja práca často presahuje jednu disciplínu. Ak robím s písmom, tak okrem kreslenia písmeniek a programovania funkcií fontu je veľmi dôležitá jeho prezentácia – zaujíma ma, ako sa ľudia o ňom môžu dozvedieť, ako im môžem pomôcť ich informovať o špecifických vlastnostiach písma, ako môžem zlepšiť to písmo zlepšením softvérového prostredia, domyslieť spôsob predaja aj licenčné podmienky predaja. Každá časť podporuje celok a nedá sa z nej separovať niečo na úkor ostatných vecí. Vyžaduje si to však súhru rôznych profesií, a tak často robím s programátormi, spisovateľmi, výskumníkmi, odborníkmi na jazyky atď.

MT: Okrem dizajnu písma máš veľa iných aktivít. Robíš pre divadlo, píšeš, vydávaš časopis. Je to pre teba únik od práce?

PB: Keď som ešte pracoval na Slovensku, tak som cez deň pracoval v reklamnej agentúre, a večer, keď som prišiel domov, som robil niečo, čomu som naozaj veril –písal knižku a robil k nej písmo. Už vtedy som si hovoril, že ak raz budem mať vlastné štúdio, tak chcem robiť veci, ktorým verím cez deň, a nie po večeroch, keď som unavený a mám chuť čítať knihu. Tak sa aj stalo – v priebehu dňa riešim dnes všetky tieto veci, akurát sa forma práce často mení – raz robím koncept predstavenia pre tanečné divadlo, inokedy som redaktorom časopisu alebo robím na arabskom fonte, ale stále je to práca, ktorú milujem.

 

Peter Biľak sa narodil v roku 1973 v Prešove. Žije a pracuje v holandskom Haagu.

 

Všetky doteraz vytvorené písma Petra Biľaka.

Časopis WTW na koberci, ktorého potlač používa písmo Irma Sans.

Dvojstranka časopisu WTW, článok o redukcii dopravných značiek na holandských križovatkách, 2013. Obe reprodukcie, foto: Peter Biľak

Portrét Petra Biľaka, foto: Mano Strauch.

Divadelné predstavenie Eroica 1.

 

Michal Tornyai je grafický dizajnér a pedagóg.

Find more stories

Články