Ondrej Gavalda

11. 10. 2013

MLADÝ GRAFICKÝ dizajnér Ondrej Gavalda (1984) sa bližšie špecializuje na typografiu aplikovanú do priestorových riešení. Pôsobí ako asistent v Ateliéri grafického dizajnu II (304) na VŠVU, kde sa zaoberá aj možnosťami práce s materiálmi a technológiami na ich spracovanie. Priznáva, že jeho zameranie istým spôsobom poznačilo predošlé 2-ročné školenie na Katedre dizajnu na Fakulte architektúry STU. Architektúre sa už síce nevenoval, ale poučenie sa premietlo v prístupe matematického myslenia, priestorového cítenia a azda aj v jeho inklinácii k väčším mierkam. Bavia ho veľké písmená, matematická presnosť, precíznosť a „rukodielna“ práca s materiálom. Avšak „grafický dizajn nie je len forma“ – toto „generačné“ výpovedné heslo platí aj pre Gavaldovu tvorbu. 1 Kvalita formy má vhodne podporiť obsah, ktorým tiež častejšie prekračuje limity bežnej sféry grafického dizajnu.

K presahu do voľnej tvorby sa priblížil už v staršej sérii plagátov Chrámy konzumu (2006). Ironicky v nej kolážovo kombinoval absurdné obrazy architektúr, kde základňu vytvára podoba jednej z prevádzok známych sietí supermarketov a nadstavbu sakrálna alebo kultúrna stavba. Predvídavo akoby ani neboli až tak vzdialené realite – ako to demonštruje pred rokom osadené reklamné písmo Billa nad vchodom do prevádzky obchodu v historickej budove Carltonu v starom meste Bratislavy.

Autorov záujem reflektuje širšie problémy komunikačnej oblasti a vizuálnych prejavov súčasnej spoločnosti, jej prostredia a kvality života. Na „hrozbu“ neregulovanej agresivity reklamy a vizuálneho smogu vo verejnom priestore reagoval v projekte “a” expansion of logo (Bakalárska práca 2007, Cena MŠ SR v kategórii študentský komunikačný dizajn, Národná cena za dizajn – NCD 2007). Situáciu tu prirovnal k „okupácii armádou marketingových agentov“ 2 . Len s využitím aplikácie elementárneho vizuálneho prvku – štylizovaného grafického znaku písmena „a“ ako jeho osobného loga – tu fiktívne hromadením vystaval a suploval celú reklamnú kampaň zaplavujúcu mestský priestor. Od nenápadných streetartových aplikácií loga nasprejovaného na chodníkoch a v zákutiach, cez inváziu jeho formy do priestorových riešení, až po sériové pokrytie celých povrchov mestskej architektúry ako absurdných futuristických kulís.

Značné uznanie získal ešte za práce vznikajúce počas magisterského štúdia, kde už zvážnela aj jeho predošlá ironická hravosť. V oblasti komunikačného dizajnu NCD 2011 bol ocenený jeho projekt kompletného typografického vizuálu pre podujatie Trienále plagátu v Trnave (2009). V graficky minimalistickom riešení založenom na typografickom efekte pracoval s princípom skladania základnej informácie, ktorú monumentálne rozložil na ploche 9 plagátov. V následnom znásobovaní a „dekonštruktívnom“ kolážovaní informácie narúša jej logiku. Princíp narúšania rozvádza vo vizuále katalógu ešte ďalším vrstvením a prekrývaním. Identitu podujatia podčiarkuje farebné prevedenie v kombinácii dvoch charakteristických farieb erbu mesta.

Gavaldov osobitý prínos v oblasti typografie predstavila jeho diplomová práca zameraná na výskum a využitie modulárnych konštrukcií v tvorbe písma. Výsledne vyvinul interaktívny písmový systém Face to Face založený na inovatívnom spôsobe konštruovania písma v priestorovom riešení. Originálny systém zabezpečuje reliéfna plocha tvorená z ihlanovitých modulov. Jej povrch dovoľuje vyskladať a zobraziť súbežne dve rôzne informácie zo znakov prispôsobeného modulárneho písma. Informácia je čitateľná v závislosti od divákovho pohľadu len z jednej strany, najčistejšie pod 45 stupňovým uhlom. Funkciu ďalej predurčujú akustické vlastnosti reliéfu plochy. Zamýšľaným účelom bolo použitie systému pri protihlukových stenách oddeľujúcich cestnú premávku, ktorá môže byť podľa potreby informovaná rozdielne v oboch smeroch jazdy. Za projekt Face to Face získal uznanie na NCD 2011. Vyzdvihnutý tu bol Ondrejov „postdigitálny“ prístup, akým dokázal prispôsobiť návrat práce s materiálom do „reči“ digitálnej estetiky.

V tomto smere naďalej pretrváva jeho záujem o materializáciu a priestorové riešenia v grafickom dizajne, čím sa zaoberá aj v súvislosti s doktorandským štúdiom. V zábere témy grafického dizajnu v edukačnom procese sa sústreďuje na problematiku zvládnutia priestorových materiálových realizácií so zapojením vhodných druhov technológií. Vníma istú potrebu aktualizácie postu dizajnéra, ktorý sa vie orientovať nielen v súčasnosti v nevyhnutných počítačových postupoch a digitálnych technológiách tlače, ale je schopný doslova svojpomocne s remeselnou zručnosťou zrealizovať svoju prácu inými spôsobmi, napr. v adekvátnej technike maľby. V tejto spojitosti sú pre neho inšpiratívne najmä postupy maľovaných typografií využívaných v reklame zo začiatku 20. storočia. V súčasnej dobe plastového „obaľovania“ reklamnými plachtami s problémom recyklácie vníma návrat k maľovaným reklamám aplikovaným na architektúru alebo vo verejnom priestore ako citlivejší a kultivovanejší prístup. Pre objednávateľa však zostáva plast stále lacnejším, ako by bolo kvalitné prevedenie maľby s potrebou vhodného zakonzervovania, prípadne spĺňaním pamiatkových noriem v starých mestských zónach.

Tento záujem je vysledovateľný už aj v jeho starších prácach voľných malieb s aplikáciami štylizovaných šablónových písmen, ktoré však ešte zvykli mať skôr charakter tvorby grafity. Zaujímavejším bol projekt s názvom „Das geht dich nicht an!“ – „Do toho ťa nič!“, ktorý vznikol v rámci študentského workshopu, zameraného na spoluprácu dvojice dizajnér – fotograf. V spolupráci so Šymonom Klimanom vznikla fotoséria dokumentujúca Ondrejovu realizáciu exteriérovej veľkorozmernej nápisovej maľby na fasáde chátrajúcej stavby v opustenej zóne. Slangový nápis v cudzom jazyku narážal na vzájomný náboj medzi rozdielnymi výtvarnými oblasťami a ich dvoma katedrami.

Z novších prác v spomínaných súvislostiach priťahuje pozornosť realizácia vizuálneho riešenia vagóna osobného vlaku Crystal Train, ktorý premáva do stanice v Banskej Štiavnici so sídlom OZ Štokovec, zadávateľa súťaže. Ondrejov návrh vychádzal z analógie banských vozíkov a exteriérová maľba zo štruktúry blízkej polygónu, odkazujúc na kamennú banskú klenbu s vkomponovanými detailmi zlatých prvkov.

Tvorba Ondreja Gavaldu je príkladom aktivít a tvorby mladej generácie grafických dizajnérov, ktorí sa nevymedzujú len na mainstreamové dizajnérske úlohy. Motiváciou sú najmä zásadnejšie otázky sociálnej zodpovednosti z pozície tvorcu a rozširovanie možností technologických postupov a materiálového využitia.


1 Minulý rok sa toto heslo objavilo na obálke časopisu Designum 2/2012 tematicky venovanému súčasnej domácej situácii grafického dizajnu.

2 Citované z vizualizácie bakalárskej práce “a” expansion of logo, 2007.

 

Face to Face, 2009, interaktívny písmový systém, foto: archív autora.

ONDREJ GAVALDA, Das geht dich nicht an! – Do toho ťa nič!, 2006, foto: Šymon Kliman.

 

Katarína Baraníková je kurátorka.

Find more stories

Články