Ako sa na Slovensku s kunsthallami vrece pretrhlo

11. 10. 2013

Už 20 rokov sníva slovenská výtvarná obec o zriadení výstavnej inštitúcie typu kunsthalle (pre xenoglossofobikov a teutofobikov Hala umenia alebo Dom umenia), no doteraz sa všetky výzvy, iniciatívy a diskusie skončili neúspešne. 1 Hovorí sa, že veci prídu vtedy, keď ich človek najmenej čaká, a v tomto prípade to platí trojnásobne. V krátkom čase totiž u nás boli, resp. budú otvorené takéto haly v Košiciach, Bratislave a Žiline.

Hala umenia Košice (HUK), ktorá vznikla po rok trvajúcej rekonštrukcii Starej krytej plavárne za vyše 7,5 milióna Eur, bola oficiálne otvorená 3. júla ako jeden z hlavných investičných projektov Košíc – Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 (EHMK). Je určite pozitívne, že vďaka prostriedkom z EÚ sa túto architektonicky pomerne zaujímavú budovu 2 vôbec podarilo zrekonštruovať, no keďže prostriedky boli viazané na kultúru, napriek želaniu mnohých Košičanov sa jej nevrátila pôvodná funkcia. Ako to už na Slovensku býva, mali by sme byť vlastne radi, že konečne vznikol nový a veľkorysý priestor pre umenie. Je však charakteristická dispozícia budovy vhodná na jeho prezentáciu? Bývalá plaváreň bola síce upravená tak, aby tu vzniklo viac ako 1500 m 2 výstavnej plochy 3 rozčlenenej do viacerých priestorov, z centrálnej haly s bazénom zmizol skokanský mostík, dno bazéna bolo znížené a zarovnané (bazén sa dá stále v prípade potreby naplniť), bočné steny sa otvorili. No pestrofarebné, radostné reliéfy z týchto stien 4 boli nelogicky premiestnené na otvorené vrchné poschodie lemované úzkymi balkónmi so schodiskovými tribúnami, pričom reliéfy vidno pod rebrami konštrukcie a tak zbytočne vizuálne vyrušujú. Nachádzajú sa tu však aj ďalšie bizarnosti – ako kuchynský pult s umývačkou pohárov a strojom na ľad priamo vo výstavných priestoroch (ktorý určite príde vhod na vernisážach, no mal by byť umiestený niekde v zázemí) 5alebo luxusný výhľad na polonahých občanov na susednom Mestskom kúpalisku. Ďalším nedostatkom, ktorý bol, dúfajme, spôsobený len snahou o dodržanie viacnásobne posunutého termínu rekonštrukcie, je absencia dnes už štandardných súčastí hál umenia ako kaviareň, obchod, knižnica, nehovoriac o chýbajúcich pútačoch na budove. Naskytá sa tu teda otázka, či by sa na Slovensku nenašlo architektonické štúdio, ktoré by možno aj za menej peňazí dokázalo prísť s vhodnejším riešením rekonštrukcie. 6

Výstava sôch Tonyho Cragga na úvod 7 sa ukázala ako veľmi dobrá voľba nielen pre zvučnosť mena, no najmä pre tento typ otvoreného priestoru, pričom diela bolo možné vidieť aj zhora. Budúce projekty, ako napr. festival sound artu Mesto zvuku (Sound City Days), naznačujú, že je tu ambícia pracovať s jedinečnosťou a „nevýhodami“ priestoru, a tiež jeho naviazanosťou na vodu, no pri inštitúcii typu kunsthalle sa nedá spoliehať len na viac-menej „site-specific“ diela a podujatia. Pri type výstav ako Trienále súčasného obrazu (TRIKO) bude pravdepodobne nutná stavba dočasných stien, prípadne prekrytie bazéna, a takéto členenie priestoru podľa individuálnych potrieb môže mať vplyv na výšku výstavných rozpočtov.

Na programovej štruktúre HUK zatiaľ pracujú ľudia z neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 8 , ktorá má na starosti všetky akcie a projekty v rámci EHMK. Na budúci rok je naplánovaný vznik nového subjektu, ktorý bude zastrešovať činnosť HUK, Kasární/Kulturparku a výmenníkov SPOTs. 9 Vo svete je štandardné, že verejná inštitúcia ako kunsthalle má svojho riaditeľa, ktorý bol vybraný na základe zväčša medzinárodného konkurzu, a galerijnú radu pozostávajúcu z renomovaných teoretikov. V prípade Košíc sa však obávam, že samotným kompetentným ešte stále chýba jasná predstava o vedení, personálnom obsadení a tvorbe výstavného plánu. Nemenej podstatnou je otázka financovania v budúcnosti. 10 Keď prestanú do Košíc pritekať peniaze z EÚ, nájde už aj tak dosť zadlžené mesto dostatok prostriedkov na financovanie takéhoto veľkolepého stánku umenia? Čo sa stane v prípade, keď už nebude politická vôľa dotovať tento projekt? Veď poslanci, ktorí schvaľujú mestský rozpočet, sa menia každé štyri roky. Bude si môcť HUK „zarobiť“ aspoň čiastočne na svoju prevádzku? Áno, je síce prezentovaná ako multifunkčné centrum, ktoré poskytne priestor kultúre v širokom ponímaní, čiže nielen vizuálnemu umeniu, ale napr. aj divadlu a tancu. 11 No ako všetci dobre vieme, to, čo za kvalitnú kultúru považujú ľudia, ktorí sa jej venujú, je často v rozpore s tým, čo si pod kultúrou predstavujú politici.

Presuňme sa do Bratislavy. Koncom mája tohto roku prišlo Ministerstvo kultúry s prekvapujúcim vyhlásením, že od 1. januára 2014 vznikne v Dome umenia Kunsthalle. Dom umenia v centre Bratislavy, 12 ktorý spadá pod Národné osvetové centrum (NOC), bol už dlhé roky jedným z neúspešných, no z radov umelcov azda najžiadanejším kandidátom na zriadenie kunsthalle, 13 napriek jeho nie úplne vyhovujúcemu technickému stavu a nekoncepčnému výstavnému programu. Túto náhlu zmenu iniciovala nová riaditeľka NOC Jana Kresáková v spolupráci s ministrom kultúry Marekom Maďaričom. Prípravou zriadenia Domu umenia/Kunsthalle Bratislava bol poverený Juraj Čarný. 14 Na rozbehnutie tejto inštitúcie naozaj neostáva veľa času, preto sa podobne ako v Košiciach všetko deje „za pochodu“. Od 1. 1. 2014 vznikne Slovenské centrum vizuálnych umení (SCVU), 15 ktoré však bude môcť fungovať len v rámci NOC, keďže Ministerstvo financií zatiaľ Ministerstvu kultúry neumožňuje zriadenie novej príspevkovej organizácie. Podľa Juraja Čarného bude bratislavská Kunsthalle preto financovaná z prostriedkov vyčlenených pre Dom umenia a od budúceho roka z rozpočtovej kapitoly prioritných projektov ministerstva, ďalej sa hľadajú možnosti získania štrukturálnych grantov EÚ, súkromných sponzorov a partnerov.

Priestory Domu umenia majú dlhodobo problémy s klimatizáciou či zatekaním. Podľa Juraja Čarného nie je za súčasných podmienok možná komplexná rekonštrukcia, ale skôr akýsi „facelift“ interiérov a prízemia, ktoré má slúžiť na krátkodobé umelecké projekty. Kunsthalle má svojimi aktivitami obohatiť aj kritizovaný program vo V-klube, kde voľakedy sídlila A4 – Nultý priestor. Medzinárodná kurátorská rada bude schvaľovať výstavný program, ale aj generálnu koncepciu a programovú víziu. Po zriadení a rozbehnutí organizácie je v plánoch aj medzinárodný konkurz na riaditeľa. Ministerstvo kultúry má za sebou už viacero zlyhaných pokusov o vytvorenie kunsthalle, preto dúfam, že sa SCVU čo najskôr osamostatní. Ak sa okrem toho podarí zabezpečiť dostatočné financovanie, z ktorého bude možná nielen prevádzka, ale aj komplexná rekonštrukcia priestorov, tak Bratislava môže mať konečne inštitúciu, ktorá tu doteraz chýbala.

Prečo by však mala byť kunsthalle len v hlavnom meste alebo Európskom hlavnom meste kultúry? Mnohí ľudia netušia, že v Žiline máme budovu, ktorá patrí k tomu najlepšiemu z modernej medzivojnovej architektúry na Slovensku s celoeurópskym významom. Ide o neologickú synagógu od svetoznámeho nemeckého architekta Petra Behrensa postavenú v rokoch 1928-31. 16 Po vojne bol jej interiér necitlivo prestavaný a slúžila ako koncertná sála, vysokoškolská aula či kino. Začiatkom roka 2011 začal vlastník budovy, Židovská náboženská obec Žilina, hľadať nového nájomníka synagógy. V snahe o záchranu tejto architektonickej pamiatky pred komerčným využitím prišli ľudia z OZ Truc sphérique 17 , ktorí v Žiline úspešne prevádzkujú kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie a Galériu Plusmínusnula, so zámerom jej rekonštrukcie a kultúrneho využitia, s ktorým presvedčili vlastníka a tak vznikol projekt Nová synagóga (Kunsthalle Žilina).

V porovnaní s halami umenia v Košiciach a Bratislave má tá žilinská z hľadiska vzniku, financovania, informovania a prevádzky viacero odlišností. Myšlienka jej vzniku totiž neprišla zo štátnej či európskej, ale súkromnej (teda občianskej) iniciatívy, čo je na Slovensku stále ešte jav nezvyklý, no podľa môjho názoru má najväčší potenciál priniesť niečo nové, živé a hlavne nezávislé (v zmysle politickom a organizačnom). 18 Zaujímavý je model financovania rekonštrukcie, na ktorú bude odhadom potrebný asi milión Eur. Okrem verejných zdrojov a firemného sponzoringu sa totiž jej prevádzkovatelia zamerali na individuálne darcovstvo, ktoré sa aj v našich podmienkach ukazuje byť prekvapivo úspešné. 19 Oficiálne otvorenie Novej synagógy bude možné zrejme až v roku 2015, 20 no napriek tomu sa tu už teraz dejú rôzne akcie (krátkodobé výstavy, koncerty, prednášky, vystúpenia atď.) upozorňujúce širokú verejnosť na vznikajúcu inštitúciu, pričom informácie o nej prenikajú aj do zahraničia. 21 Z hľadiska informovania verejnosti o rekonštrukcii, aktivitách a financovaní je Nová synagóga v porovnaní s ostatnými slovenskými halami umenia najtransparentnejšia, na jej webovej stránke totiž nájdeme podrobné a priebežne aktualizované informácie doplnené napr. zaujímavými videoblogmi.

Nová synagóga by mala fungovať na báze otvoreného a nehierarchického modelu, v rámci ktorého sa postupne vytvára tím ľudí, ktorý bude zodpovedný za prevádzku a dramaturgiu inštitúcie, postupne by sa mala sformovať aj medzinárodná programová rada (externých kurátorov). Čo sa týka programu, dôraz bude kladený na samostatné výstavy, sprievodné kultúrne podujatia, neformálne vzdelávanie a výskumné aktivity s koncovkou v edičnej činnosti. Budova Novej synagógy je podobne ako Stará krytá plaváreň v Košiciach špecifická a nebola navrhnutá so zámerom prezentácie umenia, no vďaka kvalitnému projektu jej rekonštrukcie bude podľa môjho názoru možná jednoduchšia práca s týmto priestorom. Čo sa týka trvalej udržateľnosti, tak keď sa pozrieme, ako už desať rokov funguje Stanica Žilina-Záriečie, je vysoko pravdepodobné, že aj Nová synagóga bude životaschopná a viditeľná nielen doma, ale aj v zahraničí.

Ešte pred pár rokmi sa vznik kunsthalle na Slovensku zdal byť skôr rozprávkou, teraz však realita ukázala, že vie byť prekvapivejšia než tie najdivokejšie sny. Ostáva dúfať, že sa to všetko skončí happyendom a naše tri haly umenia budú fungovať dlhé roky. A kto vie, možno budú vznikať aj v ďalších slovenských mestách, veď predsa konkurencia zvyšuje kvalitu. Alebo by to v tomto prípade mala byť skôr spolupráca?

 

1 Tejto problematike sa venovala výtvarníčka Jana Kapelová v projekte „Kunsthalle – súhrnná správa o stave ustanovizne“, z ktorého video spolu s detailným sumárom informácií o histórii, vývoji a pozadí kauzy kunsthalle s množstvom relevantných dokumentov nájdete na internetovej stránke: https://sites.google.com/site/dvadsatrokovodne- znej/rozne/fakty/kauzy/kunsthalle

2 Pôvodná Krytá plaváreň bola postavená v rokoch 1957-61 na okraji Mestského parku neďaleko historického centra mesta podľa projektu košického architekta Ladislava Greča. Od roku 1992 bola budova pre nevyhovujúci technický stav zatvorená.

3 Zdroj: webová stránka Haly umenia Košice (www.huk.sk).

4 Autorkou interiérovej výzdoby je Herta Ondrušová-Viktorínová.

5 Podobné zariadenia vybavené chladničkami na nápoje sa nachádzajú aj vo vstupnom foyeri.

6 Generálnym projektantom stavby bola spoločnosť Banské projekty, s. r. o.

7 Okrem nej sa HUK otvárala výstavami fotografií Constantina Brâncuşiho, Poctou Gyulovi Kosice (od ktorého pochádza aj socha stojaca pred budovou) a fotografiami kultúrnych stavieb Dolného Rakúska.

8 Konkrétne umelecký riaditeľ EHMK Vladimír Beskid, ktorý je aj kurátorom všetkých výstav, a Michal Štofa, dramaturg a produkčný EHMK pre vizuálne umenie.

9 Informácia získaná na základe osobného rozhovoru s V. Beskidom.

10 Podľa vyjadrenia M. Štofu bude „fungovanie HUK financované z rozpočtu mesta, grantov MK SR, európskych grantov, partnerstiev v rámci medzinárodných sietí, bývalých európskych hlavných miest kultúry, v spolupráci s ambasádami a zahraničnými kultúrnymi inštitútmi a súkromným sektorom“.

11 Pozri http://www.huk.sk/o-hale-umenia

12 Pôvodne Dom výtvarného umenia a architektúry bol postavený v roku 1965 podľa plánov architekta Miloša Chorváta aj s finančnou podporou výtvarných umelcov (Slovenského fondu výtvarných umení).

13 K ďalším budovám patrili napr. Jurkovičova Tepláreň, Hurbanove kasárne alebo Slovenský rozhlas.

14 Prípravná rada, ktorá poverila J. Čarného, zasadala v zložení Jana Motyčková, Marek Adamov, Martin Knut, Juraj Čarný, Richard Gregor, Robert Makar a Jana Kresáková.

15 …ktoré bude „prostredníctvom výstavných projektov, knižnice, archívu, webstránky, časopisu, newslettru prepojeného s vedeckým pracoviskom sprístupňovať a zároveň zastrešovať oblasť vizuálnych umení“ (citát z http://www.nocka.sk/dom-umenia2).

16 Viac na www.novasynagoga.sk

17 Iniciátormi projektu boli Marek Adamov, Fedor Blaščák a architekt Martin Jančok. V súčasnosti okrem nich na projekte pracuje kurátorka Katarína Gatialová a externá skupina reštaurátorov, pamiatkarov, architektov, teoretikov a dizajnérov ako Peter Snadík, Peter Liška, Ivan Pilný, Peter Szalay, Vladimír Majtan, Magda Kvasnicová, Gabriel Hartl, Marek Repáň a ďalší.

18 Z podobných iniciatív spomeňme napríklad bratislavskú Alianciu Stará Tržnica (www.novasta- ratrznica.sk), Nástupište 1-12 (www.nastupiste.sk) v Topoľčanoch, alebo Banskú St a nicu v Banskej Štiavnici (www.banskastanica.sk).

19 Viac na www.kunsthalle.sk. Pridanou hodnotou tohto druhu financovania je sľubovaná „nesmrteľnosť“ pre darcov, keďže každého meno bude súčasťou diela Ilony Németh, ktoré vznikne pred budovou synagógy.

20 Informácia získaná na základe e-mailovej komunikácie s K. Gatialovou.

21 Napríklad projekt rekonštrukcie od Martina Jančoka získal cenu Bauwelt Advacement Award 2013, ktorú udeľuje nemecký architektonický týždenník Bauwelt.

 

Otvorenie inštalácie Pódium architekta Jakuba Kopca, Nová synagóga/Kunsthalle, Žilina. Foto: Natália Zajačiková.

Hala umenia Košice, 2013, foto: Omar Mirza.

Dom umenia / Kunsthalle, Bratislava, 2013, foto: Daša Barteková.

 

Omar Mirza je kurátor a teoretik umenia.

Find more stories

Články