VIKTOR FREŠO & ERIK BINDER

11. 6. 2013

Viktor Frešo a Erik Binder sú aj napriek veku „zrelých“ tridsiatnikov v pohodlnej zotrvačnosti domácej scény považovaní za jej adolescentných enfants terrible. Ak sa zbavíme tejto už predsalen zastaranej nálepky, tak posledná bratislavská výstava ich „tvorivej skupiny“ Binderfresh bola navýsosť vážnym projektom. Už výber bratislavského Domu umenia ako miesta výstavy sa dá považovať za prísľub, ktorý predznamenal vážnosť ich výstavných plánov. Priestory tohto výstavného stánku okrem toho, že sú naozaj veľkorysé, sú aj „vyťaženým“ priestorom, o ktorý sa už niekoľko rokov bije viacero záujmových skupín. Aj keď prítomnosť kurátora výstavy Ľuboslava Mózu, ktorý je skôr známy teatrálnymi vernisážovými príhovormi a uvádzaním výstav typu Človek a láska v súčasnom umení či Identifikačný kód Slovenska, zaváňal skôr diverzným úskokom zo strany Binderfresh – otvorenie expozície naplnilo tradičnú konvenciu. A aj oznam renomovanej aukčnej siene Soga na webovej stránke, že zakúpili dielo z výstavy, je v tomto kontexte prirodzeným a obchodne úspešným zakončením projektu. Niet pochýb, že len málokto by si mohol dovoliť takúto „vražednú“ kombináciu: Dom umenia, Ľuboslava Mózu a Sogu, a pritom držať štandardu rebela a provokatéra. Binderfresh, či už spolu, alebo osve, sú dôkazom, že ich činy umelecká scéna nevníma ako spreneveru voči ich vlastným provokačným gestám. Ich autorská stratégia – prekračovanie nepísaných konvencií tým, že si ich plnými dúškami užívajú – je nepochybne správnym ťahom. Ich pohybovanie sa v „umeleckom poli“ je aj napriek určitým pravidlám stále hrou, zvlášť dnes, keď sa viac ako na samotné dielo umelec sústreďuje na jeho fungovanie v spoločensko-umeleckom priestore. Frešo a Binder sú ideálnou hráčskou a hravou dvojicou aj preto, že ich umelecké egá sú už scénou dostatočne saturované, nemusia si nič potvrdzovať, iba s nadhľadom rovnocenne existovať vedľa seba. Erik Binder je majstrom drobných príbehov a ironických prešmyčiek, Viktor Frešo pridáva drsnú reč ulice vo všetkých jej krajnostiach – od uličných vulgárností ku krehkým a zraňujúcim odhaleniam. Ich spojenecké maľovanie, sprejovanie, písanie má však „vnútorné čítanie“, a najmä pre „insajdera“ sú vzrušujúcim, vážnym a zábavným tematizovaním horúcich kapitol prítomných na súčasnej scéne. Ako už niekto napísal: „Binderfresh sú mrazivý povzdych dneška: v čase, keď kunsthistória hnije, tancujú ironické roztopašné zmije.“

 

Pohľad do inštalácie výstavy Binderfresh, ERIK BINDER, VIKTOR FREŠO, Dom umenia, Bratislava, foto: Šymon Kliman.

 

Beata Jablonská

Find more stories

Články