STANO MASÁR

11. 12. 2012

Stano Masár (1971) sa už viackrát vo svojej postkonceptuálne orientovanej tvorbe venoval komentovaniu dejín umenia a umeleckej praxe. „Svet umenia“ a jeho fungovanie sa stali východiskom aj pre minimalistické výtvarné polohy diel na výstave Zblúdilé umenie.

Pri vstupe do galérie čaká diváka inštalácia Odraz reality, zrkadlovo obrátený nápis „GALLERY“. Ten môže referovať napríklad k Platónovej mimetickej teórii umeleckého diela či k neskoršej Dantovej kritike onoho uvažovania. Masár, zaiste vediac o nedostatočnosti antickej teórie, ju, paradoxne, doslovne napĺňa, no zároveň si je vedomý širšieho kontextu dejín umenia, ktorý nám pomáha jeho výtvor identifikovať ako umelecké dielo. Svojou inštaláciou tak vytvára priestor na kritické uvažovanie o minimálne dvoch divergentných spôsoboch myslenia o umení.

Podnety k reflexii poskytuje aj Unavená stena, zosúvajúca sa, unavená časť výstavného priestoru či Gallery, menšia presklenná miestnosť s nápisom „Gallery“ postavená vo vnútri samotnej galérie Medium.

Objekt Zblúdilé umenie, ktorý dal názov celej výstave, pozostáva z chaoticky pohybujúceho sa vozíka naloženého transportnými krabicami. Divák nevníma artefakty potencionálne prítomné v krabiciach, ale len ich „ochranné obaly“, čím Masár opäť reflektuje galerijnú prax a problematický (spoločenský, teoretický atď.) status umeleckého diela.

Konceptuálne anestetizujúce polohy Masárovho výtvarného prejavu sa asi najvýraznejšie prejavujú v tucte „obrázkov“ s názvom Od Maleviča po Maleviča. Malevičov emblematický Čierny a Biely štvorec a desať vizuálne či myšlienkovo príbuzných diel iných umelcov autor vizuálne unifikuje, čím upriamuje pozornosť na analógie medzi nimi, vysúva do popredia ich myšlienkový základ a eliminuje ich vizualitu. V tomto smere sú Masárove konceptuálne východiská naozaj funkčné a presvedčivé.

Súbor vystavených diel dopĺňa trochu úsmevný modifikovaný readymade Úniková cesta von z galérie, pričom postavička na piktograme nebeží v smere šípky, ale proti nej.

Z konzistentnej výstavnej koncepcie azda trochu vybočuje zvuková inštalácia Vtáčí strom situovaná v priľahlom dvore VŠVU a reagujúca na nedostatok živej prírody v danej lokalite. V konečnom výsledku však ide o premyslenú a podnetnú výstavu. Zblúdilé umenie zároveň ukazuje prehlbujúci sa konceptuálny a anestetický ráz tvorby kriticky uvažujúceho výtvarníka, ktorý je schopný k mysleniu podnietiť aj diváka, pričom tak robí prostriedkami, ktoré sú v opozícii k často krikľavo preestetizovanej vizualite súčasnosti.

 

STANO MASÁR, Unavená stena, 2012, inštalácia, foto: David Trčka

 

Ľuboš Lehocký

Find more stories

Články