Obývateľné krajiny: Zoolandscape JAKUB SKOKAN, MARTIN TŮMA

11. 12. 2012

„ZVÍŘATA V ZOO SICE MAJÍ omezenou volnost, nicméně ona sama i diváci venku se řídí předpokladem, že jsou pevně uzavřena. Viditelnost přes sklo, mezery mezi mřížemi či volný prostor nad vodním příkopem nejsou, čím se zdají – být tomu naopak, všechno by se změnilo. Viditelnost, prostor, vzduch byly redukovány na pouhé reprezentanty.“ 1

Na projekte Zoolandscape pracujú dvaja mladí fotografi Martin Tůma a Jakub Skokan už vyše roka. Cieľom ich záujmu sa stal fenomén zoologických záhrad nazeraný predovšetkým z hľadiska konštruovania umelých biotopov, ktoré majú zvieraťu simulovať prirodzené prostredie, no zároveň musia spĺňať náročné kritériá divácky atraktívnych kulís pre zviera – performera. Projekt je svojou štruktúrou typicky postmoderným skúmaním, kde sa bez ohľadu na žánrovú jednotnosť kombinujú vedecké a umelecké metódy. Klasické žánre krajiny a zátišia sa tu prelínajú s časozberným dokumentom a dokumentáciou, botanické a zoologické sa stretáva s umeleckým a umeleckohistorickým. Kombinácia textu a obrazu zasahuje do oblasti sociológie, psychológie, vizuálnychteórií či záhradnej architektúry. Z fotografického hľadiska je Zoolandscape zväzkom paralelne sa rozvíjajúcich línií, rozličných prístupov k mnohovrstevnatej téme. Výsledkom projektu, ktorý sa neustále vyvíja, je tak pulzujúce dielo „v procese“ s nekonečným množstvom možných variácií a výstupov v rozličných kontextoch. Teoreticky je projekt zastrešený Vendulou Tůmovou.

Centrálnym motívom všetkých čiastkových fotografických výskumov je dívanie sa. Fotografi však neskĺzavajú k vytváraniu ponúkajúcich sa momentiek z každodenného života v ZOO. Návštevník ako hlavný „dívajúci sa“, ako ten, pre ktorého vizuálnu skúsenosť a uprený pohľad je inštitúcia ZOO konštruovaná, na fotografiách úplne absentuje. Dokonca aj samotné zvieratá sa na snímkach objavujú len výnimočne. „Dívajúci sa“ sme tu my – pozorovatelia fotografií. A dívame sa do nadčasových, od rušivých momentov vypreparovaných prostredí, ktoré nás v zoologickej záhrade obkolesujú zo všetkých strán a do ktorých si projektujeme svoje vlastné predstavy o prirodzenom a exotickom. Prostredí, v ktorých meditujeme bez toho, aby sme si to všimli, a v ktorých sú len akoby mimochodom, latentne, prítomné zvieratá, často splývajúce s krajinou, odpočívajúce s odvrátenou tvárou či zalezené v umelo vytvorených úkrytoch, mimo ktorých však reálne nebezpečenstvo nehrozí. Okrem nenásytného pohľadu diváka…

Proces dívania sa úzko súvisí s vizuálnou skúsenosťou s výtvarným umením. Oko diváka, vycvičené na vyhľadávanie „malebných“ krajín – teda takých, ktoré sú hodné namaľovania – sa ani na prírodu nedíva „nevinne“. Dizajnéri výbehov, klietok a terárií s týmto myšlienkovým nastavením návštevníka počítajú a snažia sa mu vyjsť v ústrety tvorbou premyslených krajinných scenérií, či už formou postupného pretvárania, alebo úplnej konštrukcie zjednodušenej – idealizovanej – krajiny, prípadne formou maliarskeho trompe l´oeil. Súbor ZooTrompeloeil predstavuje murované výbehy zvierat v pavilóne šeliem s bizarnými freskami, ktoré môžu pripomenúť iluzórne výjavy zo starovekých rímskych víl, alebo diorámy 19. storočia. Krikľavé krajinné výseky nafotografované spolu s apatickým zvieraťom alebo kusom reálnej krajiny pôsobia ako zvláštny typ „umenia vo verejnom priestore“, kde sa neodborne namaľované konfrontuje s umelo vysadeným.

Fotografický cyklus Zoolandscape sa skladá z obrazov, ktoré na prvý pohľad predstavujú veľmi všeobecné až banálne pohľady do krajiny. Po dlhšom skúmaní v krajinách objavíme znepokojivé až rušivé prvky v podobe umelých zvieracích príbytkov, naťahaných lán, špeciálne nasekaných driev a podobne. Sem-tam sa na fotografii mihne aj zviera, akoby letmo prichytené pri svojej existencii. Autori fotografií sa myšlienkovo odrazili od vynikajúcej eseje teoretika Johna Bergera z knihy About Seeing: Why Look at Animals? 2 , kde jej autor uvažuje nad nezmyselnou automatickou požiadavkou návštevníkov ZOO, aby zvieratá boli pripravené podľahnúť ich zvedavým pohľadom, za ktoré zaplatili vstupné. Jakub Skokan a Martin Tůma v tomto súbore simulujú oveľa prirodzenejšiu situáciu, kedy je výbeh prázdny a zviera letargicky odpočíva ukryté pred zrakmi senzáciechtivého diváka. Tento kontemplatívny pocit vnímania obskúrnej krajiny bez jej obyvateľa autori projektu ponúkajú i na niekoľkých videách, ktoré sú vlastne statickými obrazmi snímanými niekoľko minút z jedného miesta. Na niektorých po čase lenivo prejde zviera, na iných sledujeme iba pohyblistov vo vetre… „Zoo musí nutně zklamat. Veřejně deklarovaným smyslem zoologických zahrad je poskytnout návštěvníkům příležitost podívat se na zvířata. Avšak cizí příchozí se v zoologické zahradě ani jednou nesetká s pohledem zvířete. V nejlepším případě pohled zvířat těká a přechází od bodu k bodu. Dívají se stranou. Dívají se slepě mimo. Mechanicky přejíždějí očima. Jsou imunní vůči setkání, neboť už nic v jejich pozornosti nemůže zaujímat ústřední místo. (…) Při pohledu na každé jednotlivé zvíře zůstává návštěvník zoologické zahrady sám.“ 3 Uprený pohľad (gaze) človeka na zviera tak funguje ako mocenský nástroj, spôsobujúci nevyváženosť vzťahu medzi pozorujúcim, a videným, a vyvoláva spätný nezáujem zvierat o tento ľudský pohľad.

Súčasťou projektu sú aj fotografie botanicky vecných krajiniek z terária (Terrarium), snímky dokumentujúce výstavbu výbehu leoparda mandžuského a Eurosafari v Olomouci (Buildings) či obrazy krajín s absurdne pózujúcimi zvieratami v pozadí (Instalace). Sami autori zhrňujú svoj vizuálny výskum takto: „Projekt Zoolandscape poukazuje na tradičné antropocentrické vnímanie prírody spojené s potrebou systému a estetiky a dokladá dôležitú úlohu obrazu pri vnímaní a tvorbe krajiny. Exaktné zachytenie krajinných inštalácií mapuje estetické zámery projektované do krajiny a ich spektakulárne pôsobenie. Projekt rozširuje priestor pre interpretáciu fotografického obrazu krajiny a chápanie pojmu krajina vôbec.“

Celá táto „hra na ako“ v zoologických záhradách je v skutočnosti skrytou hrou na obraz. Samotné zviera pritom hrá v tomto obraze marginálnu úlohu. Kupujeme si jeho pohľad, ale ono mizne v utopickej krajine vízií a spomienok. Nám nezostáva nič iné, len ho do tejto krajiny pohľadom nasledovať.

Jakub Skokan (1985) a Martin Tůma (1981) sú absolventi Ateliéru reklamnej fotografie na Fakulte multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. V rámci svojho fotografického štúdia Boys Play Nice sa venujú voľnej i komerčnej fotografickej tvorbe. Na projekte Zoolandscape pracujú od roku 2011. Bližšie: www.boysplaynice.com

 

1 John Berger, O pohledu, Praha: Agite/Fra 2009, s. 34.

2 John Berger, „Proč se dívat na zvířata“, 1977. In: John Berger, O pohledu. Praha: Agite/Fra 2009, s. 11–42.

3 Ibid., s. 37–39.

 

JAKUB SKOKAN a MARTIN TŮMA, Zoolandscape, 2012.

Trompe l´oeil, 2012; Buildings, 2012.

 

Lucia L. Fišerová je teoretička fotografie.

Find more stories

Home