JURAJ KOLLÁR

11. 12. 2012

October 30 – December 01 je názov i časové vymedzenie výstavy Juraja Kollára (1981) v kurátorskej koncepcii Lucie Gregorovej. Čas v úlohe signifikantu. Trvanie ako odkaz k zvýznamneniu miesta, ako alúzia na procesuálnosť tvorby.

Maliar Juraj Kollár nie je priaznivcom prvoplánového experimentovania. Z hľadiska námetov sa pohybuje na „území“ klasických žánrov – krajina, mesto, portréty, detaily urbánneho prostredia, (ne)miesta ľudskej (ne)prítomnosti. Kollár je predovšetkým zrelým umelcom, ktorý dôsledne a kontinuálne skúma možnosti maliarskeho média, overuje jeho nosnosť.

Raster a rozostrenie sú dve významové polarity, ktoré sa mi spájajú s jeho aktuálnou tvorbou. Racionálny princíp viažuci sa ku konštruktívnemu úsiliu výstavby obrazu je „spochybňovaný“ optickým zahmlievaním, zneisťovaním, narúšaním jasne rozpoznateľného predmetu. Mimeticky formulovaný objekt je nahradený vecnosťou. Gesto, snímanie, vtláčanie, optické chvenie či indexové znaky predmetov budujú štruktúru maľby, ktorá je vždy zároveň interpretáciou východiskovej „skice“ vo forme fotografického záberu.

Krajinomaľba, perforovaná štruktúrou pletiva, ktoré Kollár začleňuje do obrazu, sa opticky i hapticky rozbíja do množstva pastóznych plôšok (Luxemburská záhrada I., II., 2012) Akýsi reverzibilný divizionizmus (fr. diviser – deliť, oddeliť) rozvibruje plochu, ktorá nie je podriadená ani tak fyziologickým danostiam oka ako skôr „mozaikovo“ štruktúrovanej mriežke. Ortogonálny raster relativizuje pohľad von – do krajiny a navracia ho k obrazu – ploche, fragmentarizujúcej skutočnosť s cieľom jej lepšieho uvedomenia. Vizuálna stránka obohatená o kvality hmoty (materiálu) podnecuje k úvahe, že pre autora je dôležité predovšetkým nachádzanie abstraktných princípov v spôsobe nazerania na reálne viditeľný svet (Sklenené guľôčky, 2012).

V monumentálne pôsobiacej obrazovej inštalácii (Koruna stromu, 2012) vyskladanej z obdĺžnikových plátien, evokujúcich sklobetónové plásty, je princíp zabstraktnenia reálneho zrejmý. Evokáciou optického účinku spomenutého staveného materiálu sa obraz ocitol na hranici hyperreálneho a abstraktného maliarstva. Táto tenká „hrana“ je styčnou plochou binárnych kvalít – oka a ducha, videného a zviditeľneného. Je naplnením požiadavky premeny viditeľného vo vizuálne.

Kollárov maliarsky spôsob vyjadrenia je redefiníciou zaužívaného pohľadu. Je analytickým, vecným štruktúrovaním skutočnosti s cieľom odhaliť jej nehmotnúpodstatu.

 

Pohľad do inštalácie výstavy JURAJA KOLLÁRA v galérii Zahorian, Jardin du Luxembourg II., 2012, olej na plátne, 230 × 170 cm;

Jardin du Luxembourg I., 2012, olej na plátne, 230 × 170 cm. Foto: Kristiana Vavreková

 

Ján Kralovič

Find more stories

Home