MEMORY KONTROL

11. 12. 2011

Témou v poradí už štvrtého ročníka festivalu politiky a umenia, ktorý prebehol v októbri v žilinskom kultúrnom uzli Stanica a v galérii +- 0 bol mečiarizmus, teda obdobie zhruba deväťdesiatych rokov na Slovensku. Festival sa neakademickým spôsobom pokúsil reflektovať kľúčové udalosti našich nedávnych dejín. Za prítomnosti politikov, umelcov a teoretikov, prostredníctvom diskusií, vizuálneho umenia, hudobnej, filmovej a divadelnej produkcie pokryl obdobie od nástupu Mečiara k moci až po rozdelenie Československa. Táto akcia je na Slovensku ojedinelá, nabitá zaujímavými a dôležitými informáciami. Za zmienku stojí diskusia s Jánom Budajom, Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom, v ktorej sa podrobne rozoberal nástup Vladimíra Mečiara k moci, použitie lustrácií ako politického nástroja a rozdelenie Československa. Ďalej možno spomenúť premiéru „instantnej” opery Lesť rozmyslu, ktorej námetom bolo spájanie a rozdeľovanie Československa a povestné stretnutie Mečiara s Klausom v brnenskej vile Tugendhat. Na záver festivalu prebehla diskusia aj so samotným Mečiarom. Pohybovala sa v nekonfrontačnom duchu, vedená na spôsob autobiografického profilu v rámci okruhu vopred dohodnutých otázok, týkajúcich sa jeho kariéry, lustrácii a rozdelenia republiky. Zaujímavejší ako samotné odpovede bol fakt, že Mečiar bol v prostredí, akým je žilinská Stanica.

Prvou časťou festivalu bolo otvorenie výstavy Zlá spoločnosť v galérii +- 0, prezentujúcej diela týkajúce sa obdobia spomínaných 90. rokov. Hlavným zámerom jej kurátora Fedora Blaščáka bolo znovuoživenie pojmu politicky angažované umenie, ktorý je historicky zaťažený a v podstate zo slovníka umenia na Slovensku vypadol. Vo výtvarnom umení u nás je pritom pomerne bežnou vecou stretnúť sa s vyhrotenými názormi a témami, ktoré sú prezentované aj na tejto výstave výtvarníkmi ako je Peter Kalmus, Michal Murin, Lucia Nimcová, Martin Piaček, Tomáš Rafa, Rafani, Peter Rónai a skupina XYZ.

Nedostatkom výstavy bol chýbajúci, resp. príliš stručný kurátorský text spolu s nejasným oddelením archívneho projektu Depozit od zvyšku výstavy, čo pôsobilo nečitateľne a chaoticky. Aj napriek tomu Zlá spoločnosť ako celok bola veľmi vydarená výstava, pričom jej hlavný zámer sa podarilo dosiahnuť. Otázkou už iba zostáva, či budú projekty podobného druhu aj naďalej na našej scéne ojedinelé, alebo niekto ďalší zodvihne pomyselnú „hodenú rukavicu”.


Zlá spoločnosť: Depozit (Nacionalizmus – dokumenty a busty zakladateľov slovenskej štátnosti), foto: Dušan Dobiáš.

 

Matej Vakula

Find more stories

Články