KATEŘINA ŠEDÁ & PAVLA SCERANKOVÁ

11. 12. 2011

Mestská Galéria Cypriána Majerníka v Bratislave je aktuálne na vlne zaujímavých výstav. Po príjemnej retrospektíve maliara Milana Paštéku pripravila v rámci série výstav Project_room za nezvyklej pozornosti médií dvojvýstavu Kateřiny Šedej – „Nedá se svítit“ (kurátorka Zuzana Štefková) a Pavly Scerankovej – „Nahlas“ (kurátorka Nina Vrbanová). Aktuálna hviezda mladej českej scény (nad výstavou prevzal záštitu veľvyslanec ČR na Slovensku), Kateřina Šedá, predstavuje na bratislavskej výstave tzv. „nošovické vzory“, rozsiahlu inštaláciu obrusov a sukieň, na ktorých sú obyvateľmi obce Nošovice vlastnoručne vyšité náčrty ich okolia. Všetky textilné kruhové objekty majú v strede dieru,predstavujúcu továreň-automobilku, ktorá je pre nich vo fyzickom i mentálnom prie- store aktuálne čiernou dierou ich spolužitia. Inštalácia je len jedným z krokov celého projektu z rokov 2009 – 2011, ktorým sa autorka „rôznymi spôsobmi pokúša preniknúť do sociálnej a morfologickej štruktúry severomoravskej obce Nošovice.“

Druhé husle, no nie zaslúžene, hrá v GCM slovenská rodáčka Pavla Sceranková. Finalistka Ceny Oskára Čepana z roku 2010 (najčerstvejšie sme ju videli na Praguebiennale 5), predstavila pokračovanie série objektov Návšteva doma / Visit Home (Either or – controlled collapse of a lamp with radio antennas, 1400 wattov, a ďalšie autorské ready-made). Podľa slov kurátorky výstavy ide o „ideovo koherentnú inštaláciu jedného diela v jednom kabinetnom priestore“. Vtipné, zdanlivo jednoduché, no precízne zhotovené, kinetické i statické objekty sú autorkou modifikované a antropomorfizované, a stávajú sa tak „obrazom osobného prežívania a mentálneho videnia sveta, v tomto prípade predovšetkým domova, rodiny a k nim sa viažucim spomienkam“.

Bez rozpakov možno povedať, že obe výstavy diváka osviežia ľahkosťou i nadhľadom a potešia zrejmou sústredenosťou a cieľavedomosťou umeleckej práce oboch mladých autoriek.

 

 

 

 

 

PAVLA SCERANKOVÁ, Áno alebo nie III., objekt, 2011;

KATEŘINA ŠEDÁ, Nedá se svítit, 2008–2011, pohľad do inštalácie. Foto: archív GCM, Lucia Bartošová.

 

Silvia Čúzyová

Find more stories

Články