JANA KAPELOVÁ

11. 12. 2011

„Vážený pán Krajcer, vstúpte do dejín ako minister, ktorý zriadil Kunsthalle!“

 

Jana Kapelová je v našom výtvarnom priestore známa svojou aktivitou v oblasti public artu. Verejný priestor je platformou pre jej výtvarné aktivity, ktorými sa snaží „prebudiť“ diváka zo silne zakorenenej letargie, ktorá je ešte stále intenzívne prítomným dedičstvom štyridsaťročnej autokracie. I keď nepatrí medzi exponovaných autorov a jej projekty delia dlhšie časové úseky, disponujú dôkladne prepracovaným obsahom a formou. Medzi poslednými prácami a jednotlivými projektmi možno sledovať istú podprahovú kontinuitu. V jednoduchom, no silnom akte symbolického utretia prachu v kancelárii vtedajšieho ministra kultúry dáva možnosť nového začiatku. Tu možno vysledovať počiatky jej súčasného projektu.

V práci „Vážený pán Krajcer, vstúpte do dejín ako minister, ktorý zriadil Kunsthalle!“ autorka zvolila pozoruhodnú formu prezentácie znovu resuscitovanej a permanentne odsúvanej problematiky neexistujúcej kunsthalle na Slovensku. Na zásadný problém v našom galerijnom priestore upozornila až „nevážne“ hravou formou: využitím „parazitných“ postupov inštalácie v rôznych galériách na Slovensku a s vizuálnou formou poštového umenia. Autorka vytvorila sériu niekoľkých pohľadníc s prácami iných umelcov (Ján Vasilko, Roman Ondák, Blažej Baláž, Erik Binder, Patrik Kovačovský, Michal Murin, Anton Čierny a Richard Gregor), ktorí sa téme kunsthalle venovali a sama doplnila tento „line-up“ o vlastný projekt. Kapelová v tejto práci otvorila niekoľko rovín. V elementárnej rovine ide o postprodukčné spracovanie fotografie Domu umenia z okna ministerstva kultúry, z ktorého odstránila nápis Dom umenia a nahradila ho označením Kunsthalle. V tomto transformačnom akte môžeme sledovať istú túžbu. Konečne po pätnásťročnej agónii rodenia sa kunsthalle spraviť silný krok k doriešeniu tohto zásadného problému, ktorý však stagnuje a javí sa skôr utopicky. Sekundárnou rovinou je nové prezentovanie spomínaných autorov, ktorí sa stali východiskovým bodom pre Kapelovej vlastný počin. V konečnom dôsledku vytvorila zaujímavú fúziu medzi subkultúrou výtvarníkov, ale i návštevníkov. Poskytuje totiž priestor k vlastnému dodatku na pohľadnici, čím vytvorila akúsi formu petície. Interaktivita s verejným priestorom je zhmotnená v percipientoch, nie je len nenaplneným významom slova, ale hlavnou a podstatnou súčasťou projektu.

Ambiciózny projekt v subtílnom prevedení ponúkol priestor na odozvu a pripomenutie tejto stále nedoriešenej otázky. No súčasná atmosféra vyvolaná absurdným rozhodnutím ministra prideliť mainstreamovej galérii status kunsthalle mu dáva zásadnú ranu a otvára pochybnosti o tom, ako sa táto aktivita vyvinie.

JANA KAPELOVÁ, Pohľad z okna, 2011, manipulovaná fotografia.

 

Peter Jelemenský

Find more stories

Články