ARS ELECTRONICA / 25 ROKOV HĽADANIA ORIGINALITY

11. 12. 2011

Ars Electronica v rakúskom Linzi sa programovo zameriava na hľadanie noviniek v oblasti technológií, umenia a spoločenského diania. V septembri sa konal už 22. ročník tohto rozsiahleho festivalu. Prestížna cena za digitálne umenie oslávila dokonca štvrťstoročie vzniku.

Keď chcú súčasní umelci zaujať, majú to oveľa ťažšie ako ich kolegovia v minulom storočí. A tak sa po dlhoročnom experimentovaní kurátori pokúsili dostať priamo ku koreňom kreativity a nových objavov. Rok 2011 bol venovaný téme pôvodu a začiatku: Origin, how it all begins. Umelecké hľadanie má vlastne paralely vo vedeckom základnom výskume a preto sa Ars Electronica stala prvým umeleckým partnerom prestížneho medzinárodného centra pre nukleárny výskum CERN. Veda i umenie v sebe nesú vzrušenie z nových objavov, dávajú zmysel našej existencii, tvrdia kurátori Gerfried Stocker a Christine Schopf. Potrebujeme stavať obrovské urýchľovače častíc – tak ako potrebujeme inštalovať nákladné umelecké diela, aby sa ľudia posúvali vpred vo svojom poznaní a objavovaní. Viac k teoretickým východiskám prezradilo štvordňové sympózium Origin, ktoré „odpálil“ fyzik Paul Davies prednáškou Prečo sme tu a prečo je vesmír stvorený pre nás.

Pod vysvietenou ultramodernou budovou Ars Electronica centra (inak zvaného múzeum budúcnosti) sa utáborili miestni mládežníci. Festivalová kategória U19 sa zameriava na umelecké diela mladých od 6 do 19 rokov. Tento ročník rozšíril túto jedinečnú programovú sekciu a urobil ju rovnocennú „dospeláckym“. Treba skrátka prehodnotiť kurátorský prístup, keďže mladí sa už dnes v podstate rodia s novými médiami v rukách. Svieži závan DIY na vyblýskanú masovo navštevovanú a dotovanú Ars Electronicu. Atmosféra pripomínala skromnejšie domáce podujatie združenia 13 kubikov Letné dielne (viac na www.13m3.sk). Vyzerá to, že čoskoro nebude prekvapujúce, ak 6-ročné dieťa bude vedieť programovať v Blenderi, ale ak rozozná rastlinu fazule od baklažánu.

Ťažko je spomedzi vyše 300 diel vybrať malú ochutnávku. Originalitou aj tam, kde by sme ju nečakali, určite osloví Japonec Ryota Kuwakubo. Jeho precízna vizuálna inštalácia Lost #2 pracovala s hrou svetla a tieňa a s klamaním ľudského zraku. Na pódiu boli zdanlivo náhodne umiestnené rôzne predmety bežnej spotreby – ako lepiaca páska, plastový košík na potraviny či ceruzky, ktoré po prebehnutí vláčika s osvetlením vrhali na druhú stranu plátna podivné odrazy akoby mestskej architektúry. Poetická a pri tom tak banálna zraková hra.

Pohrali sa aj umelci v galérii OK Centrum. K najväčším lákadlám návštevníkov patrila strecha s improvizovaným kúpaliskom. Ďalší Japonci z ateliéru Bow-Wow vytiahli turistov do výšok na odvážnu drevenú konštrukciu obdivovať strešnú panorámu mesta. Minulý rok sa celý festival konal v opustenej tabakovej továrni ako veľká demonštrácia témy festivalu Repair. Osídľovať nové negalerijné priestory sa tentokrát podarilo v susedstve OK – dve tmavé podlažia verejných garáží boli na prezentáciu videí ako stvorené.

Ars Electronica ako vždy zaujala a inšpirovala. Tiež s pribúdajúcim vekom prichádzam na chuť základným a jednoduchým heslám. Napríklad, že umelec by mal hlavne „umět“. Či už elektronicky alebo analógovo.

 

RYOTA KUWAKUBO, Lost #2, 2011, foto: archív Ars Electronica.

 

Zuzana Duchová

Find more stories

Home