PETER BARÉNYI

11. 9. 2011

Po piatich rokoch sa Peter Barényi opäť predstavuje monografickou výstavou najnovšej tvorby v tematickom výbere prác reflektujúcich prevažne vlastnú osobu. Do špecifických priestorov dispozične členitého historického domu umiestnil v symbolickom labyrinte autorov/h/o „ja“ objekty a site-specific inštalácie usporiadané do troch okruhov: o matke, každodenné prežívanie a očami iných.

Hneď na úvod sú v časovom oblúku smrteľnej choroby umiestnené diela súvisiace s matkou, nečakane pripomínajúce aj päť štádií vyrovnávania sa s ťažkým zážitkom. Objatie na začiatku choroby, Zvonkohra ako obeta pri vyjednávaní a vyjednávanie vlastnej smrti v Case of death, depresia pri It all started when she diedUntitled loop about my mum, či prijatie v Dedičstve. Vzťah k matke, jej choroba, smrť, vlastný strach zo smrti, resp. spôsobu úmrtia, vyrovnanie sa so stratou blízkej osoby a jej neprítomnosťou sú témy, ktoré v sebe nesú silný príbeh a nie je ľahké sa o ne deliť na verejnosti. Peter Barényi však emočne nevydiera a neskĺzava do pátosu. Prostredníctvom minimálnych výrazových prostriedkov necháva rozhodnutie, ako hlboko preniknúť, na divákovi. Viaceré práce sú pôvodne výsledkom náhody (video matky, ktoré malo byť poslednou fotografiou či slzy matky pri objatí) boli len štúdiou (Objatie), ktoré až zmenou situácie nadobudli svoju hodnotu. Jednoduchosť technického spracovania a prezentácie ako „čistého faktu“ sú v cykle ešte estetizované a dopovedané pridanými prvkami, no hra s divákom, dvojzmyslami a zároveň priamočiarosť v Nemám rád ľudí, ktorí sa na mňa usmievajú aj keď ma nemajú radi sa stupňuje a očisťuje v Čestnom prehlásení. Vyústenie, ktoré predznamenáva smerovanie jeho ďalšej tvorby nachádzame v Everydays life, kde autor jednoducho preniesol do galérie kus svojej každodennej reality a na stenu nalepil lístočky a odkazy s poznámkami, cez ktoré dôsledne načrtáva všetky myšlienky, projekty, práce, ale aj banality všedného dňa. Barényi nielenže stále viac povyšuje pozadie vzniku diela a prenáša jeho tvorbu na divákovu fantáziu, ale svoj autorský prístup demonštruje v Dušan Veselovský o mne, kde dielo už nevytvára on, ale jeho kamarát. Napriek − alebo práve vďaka naivným vyjadrovacím prostriedkom a amaterizmu to považuje za najpravdivejšiu a najúprimnejšiu výpoveď o sebe samom.

 

PETER BARÉNYI, Untitled loop about my mum, 2011, pohľad do inštalácie výstavy v galérii Enter v Bratislave, foto: archív autora.

 

Ivana Madariová

Find more stories

Články