SHARJAN BIENNIAL 10

11. 4. 2011

Už desiaty ročník Sharjah Biennial sa v Spojených arabských emirátoch otvoril 16. Marca 2011 v kurátorskej koncepcii Suzanne Cotter a Rashi Salti, ktoré spolupracovali s Haigom Aivazianom. Flash Art sa zameral na prípravu „Príbehu bienále“, ako aj na jeho širší interdisciplinárny charakter.

 

FLASH ART: Namiesto témy ste sa rozhodli pre 10. pokračovanie Sharjah Biennial pracovať s akýmsi scenárom, osnovou príbehu. V čom sa to odlišuje od bežnejšieho tematického prístupu?

Rasha Salti: Nemáme jednu tému, ktorá by všetko zastrešila. Rozhodli sme sa pracovať s istým lexikálnym zoskupením kľúčových slov, navzájom prepletených. Vychádzali sme z dvoch slov: zradca a nevyhnutnosť, z ktorých sme vyťažili sémantické odvodeniny a etymologické príbuzenstvá a navrhli našu vlastnú osnovu. Ide o akýsi scenár, štruktúru, ktorá túto konfiguráciu udržiava pohromade. Keďže sa bienále malo konať vo viacerých priestoroch v oblasti pri Sharjah Art Museum, chceli sme navrhnúť rôzne cesty a možné čítania výstavy. Nejde teda o jeden, ale o viacero scenárov, pričom divák má možnosť vytvoriť si svoj vlastný. Naznačuje začiatok, koniec a vyvrcholenie (aspoň jeho naratívna časť) a musí dávať zmysel, očariť alebo udiviť diváka. Ale keď sme vybrali diela, navrhli ich rozmiestnenie a predstavili si možné trasy, idea začiatku, konca a dramatického vyvrcholenia sa stala irelevantnou. Rôzne naše scenáre nie sú naratívne alebo lineárne. V každej z budov alebo výstavných priestorov sme nachystali rôzne druhy konverzácií. Toto bienále má byť neokázalé a prekvapivé, hravé a vážne, excentrické a prispôsobivé, meditatívne a relevantné.

 

FA: Popri vizuálnych umelcoch ste pozvali širokú škálu „kultúrnych producentov“ – od hudobníkov cez spisovateľov po vydavateľov. Sú všetky tieto kategórie súčasťou vášho scenára?

RS: Jeho súčasťou sú všetky projekty spojené s bienále. V našom kurátorskom a konceptuálnom zámere nerobíme žiadne rozdiely medzi vizuálnym a inými druhmi umenia. Pre desiaty ročník sme chceli vytvoriť koncepciu, oslavujúcu netradičný prístup. Pozvali sme umelcov a tvorcov z oblasti mimo vizuálneho umenia, aby vytvorili diela, ktoré si návštevníci (ak chceli) mohli zobrať a odniesť domov a ktoré boli mimo oficiálneho zoznamu diel v katalógu. Pozvali sme spisovateľov, kriti-kov a kurátorov, aby editovali malú knižnú sériu a filmárov, aby natočili krátke filmy a audio-dokumentárne programy. Kurátori a filmový dramaturgovia vytvorili programy filmových prezentácií. Čo sa týka hudby, Sharjah Art Foundation sa v poslednom období začala zameriavať aj na túto oblasť. Deviata edícia bienále predstavila pozoruhodný divadelný program sprevádzaný hudbou. Tam sme začali – a s konceptuálnym použitím kľúčových slov sme chceli vytvoriť hudobný program, na ktorom by spolupracovali hudobníci z rôznych častí sveta. V mnohých ohľadoch bolo našim zámerom prehĺbiť poetickú skúsenosť z bienále a potenciál vzájomného prekrývania všetkých týchto „odvetví“ umenia.

 

FA: V roku 2008 ste pripravili „Nezávislý film v Perzskom zálive“ a spolupracovali ste s dubajskou Third Line Gallery na tematickej prezentácii filmov. Rasha Salti je tiež aktívna ako riaditeľka a kurátorka filmových festivalov. Toto bienále sa odvíja od akéhosi scenára skôr ako od témy. Povedali by ste, že film ovplyvňuje tento región po kultúrnej a umeleckej stránke?

Haivazian: Ja nie som oficiálnym zástupcom nezávislého arabského filmu. Necítil som sa ako ten správny človek (ale tí „správni“ boli buď zaneprázdnení alebo neboli ochotní) a myslel som si, že by bolo škoda, aby tento región nebol prezentovaný na podobnej akcii. Film regiónu Perzkého zálivu je vo svojom počiatočnomštádiu a nevyužíva výhody bohatstva histórie tak, ako to robia iné krajiny Blízkeho východu. To však neznamená, že tam nie je čo podporovať a propagovať: súčasťou The Third Line bol projekt „Roads Were Open / Roads Were Closed,” (Cesty boli otvorené / Cesty boli zatvorené) pozostávajúci z prezentácií filmov, diskusií po premietaní, panelových diskusií a rozhovorov s umelcami, pričom tu bolo zahrnuté aj umenie ako socha či fotografia. Povedal by som, že bienále využíva rámec scenára na odprezentovanie témy. Bol to pre nás dobrý nástroj na navrhnutie „hlavných postáv“, ktoré boli v skutočnosti skúmaním rôznych aspektov témy. Teda skvelý spôsob ako uzemniť bienále v kultúrne a sociálne špecifickom meste Sharjah. Mesto zároveň slúžilo ako filmový set, pozadie pre rozvíjajúci sa príbeh. Myslím, si, že film má celkovo v tomto regióne najdôležitejšiu pozíciu (a čoraz výraznejšiu úlohu hrá aj v krajinách Perzského zálivu), ale tiež verím, že výrazne vzrástol vplyv umenia na kultúrne, sociálne, intelektuálne a ekonomické faktory. Pre nás, myslím si, je vytvorenie diskurzu o všetkých aspektoch kultúrnej produkcie v regióne kľúčové a najdôležitejšie. Preto sa nám zdalo, že je dôležité zahrnúť film, video, publikácie, hudbu, ako aj výraznejšiu historickú perspektívu, kde by tvorba starších umelcov prispela do plodného dialógu o súčasnom umení. Dúfam, že toto premostenie disciplín bude fungovať a pomôže hlbšie pochopiť viacvrstvové formy diskurzu o súčasnom umení a jeho súvislosti s politikou, jazykom a špecifikami umeleckej produkcie.

 

Chaimae Ben Acha ako Malika v SEAN GULLETTE, Traitors, 2011.

Find more stories

Články