SIMON EVANS

11. 12. 2010

Na svojej prvej samostatnej výstave v Brazílii prezentuje Simon Evans, Angličan žijúci v Berlíne, sériu pätnástich doteraz nevystavených diel na papieri. Prezentujú pre neho typické obsesné poetické kombinovanie slov s malými kresbami, ktoré sa stávajú kronikármi súčasného sveta.

Napríklad Survival / Prežitie (2010) je diagramom, v ktorého strede je slovo z jeho názvu. Z neho sú odvodené rôzne iné frázy ako „jedlo a nápoje“, „vyhnite sa priateľstvu a svadbe s upírmi a sviniarmi“ alebo „vkus je triedna ilúzia“. Je to práve náhodná kartografia, kombinujúca elementy nevyhnutné pre prežitie so sarkastickými komentármi, ktorá je základom jeho poetickej moci. V Evansovom diele subjektivitu – a teda i kultúru formujú rovnako užitočné i zbytočné prvky. Každé z diel však stále pozostáva z pôsobivej špecifickej materiálnosti. V kolážach prekrývanie priesvitnej izolačnej pásky vyvoláva ilúziu, že sa slová a obrazy vznášajú v priestore. Voice / Hlas (2010) je jedným z diel, ktoré túto stratégiu využíva najlepšie. Zdá sa, akoby tisíc podôb slova „hlas“ v desiatkach vrstiev fyzicky reprezentovalo expanziu vokálnej zvukovej vlny.

V Brazílii tento typ fixovanej tvorby, spájajúcej stovky malých fragmentov vytvorených jednoduchou remeselnou formou, odkazuje na dielo Arthura Bispoda Rosária (1909? – 1989). Tento námorník s diagnózou paranoidnej schizofrénie prežil väčšinu života v psychiatrickej liečebni, kde vytvoril desiatky kompozícií zo skutočných šiat pacientov, využívajúc pritom obsesné slová a objekty.

Evan však, narozdiel od Rosária, ktorý nikdy nechcel byť súčasťou umeleckej scény, vie využiť svoj okruh, aby mohol oslobodiť poéziu banálnosti. Kontrastujúc s týmto svetom, ktorý si stále viac privlastňuje kult celebrity, sa Evans napokon javí tak trochu ako šialenec.

 

SIMON EVANS, Life Garage Sale, 2010, papier, páska, pero, tipp-ex, 72×51 cm, courtesy Fortes Vilaça, Sao Paulo.

 

Fabio Cypriano

Find more stories

Články