NEKONEČNÝ OKAMIH PRED MOJÍM KONCOM

11. 10. 2010

Výstava troch autoriek, Miry Gáberovej, Kataríny Morháčovej a Kataríny Poliačikovej otvorila tému, ktorú na Slovensku vídame málo. Spojenie literatúry a výtvarného umenia (videa a inštalácie) vychádzalo z prvotného zámeru autoriek reflektovať osobné pocity zraniteľnosti a (ne)konečnosti.

Gáberová, ktorej dielo je často literárne, vo svojej video-inštalácii sofistikovane prepája dve postavy s tragickým koncom – Malú morskú vílu a Doriana Graya. Zrkadlová videoprojekcia mladej ženy ponárajúcej sa (topiacej sa?) do vody, ťažký bordový záves a zvukový záznam hlasu muža, ktorý číta z knihy Portrét Doriana Graya, pôsobí divadelným dojmom. Takmer operné nainscenovanie s kyticou ruží nadväzuje na Gáberovej práce pracujúce s pátosom, preexponovanosťou či tragickým vyznením postáv. Nezrozumiteľnosť hlasu muža a márna snaha ženy (samotnej autorky) prehovoriť pod vodou pripomína Malú morskú vílu a jej tragickú nemožnosť rozprávať. Z vloženia mužom hovoreného textu do úst „nemej“ ženy vycítime analýzu ženskej role, častú u Gáberovej. Autorka v priebehu trvania výstavy zmenila projekciu na tichú.

Zaoberanie sa ženskou rolou je príznačné aj pre tvorbu Kataríny Poliačikovej. Na výstave predstavila dve projekcie: výhľad z okna galérie a pohľad na postavu, ktorá stojí pri okne. Na oboch takmer statických obrazoch je samotná autorka, ktorá hľadí na svoj obraz pokúšajúci sa prejsť cez ulicu. Nemožnosť pohybu, spomalený čas a existenciálny pocit prázdnoty reflektuje pocity postavy Ester z románu Silvie Plath Pod skleneným zvonom. Poliačiková ju prepája s efemérnosťou Ester z diela Michela Houelbecka Možnosť ostrova.

Katarína Morháčová rozpráva príbeh Alice v Krajine zázrakov a hrdinky Steinbeckovho Na východ od Raja. Na strope galérie umiestnila inštalácia z „ihiel“, medzi ktorými „vyšila“ nápis Imaginary. Odkazuje na zraniteľnosť postáv, ako aj pocit určitej zraniteľnosti diváka pod oblakom ostrých kovových predmetov. A hoci sa každá z vystavených autoriek identifikuje s knižnými postavami do rôznej miery, všetky reflektujú „nekonečne“ dlhý čas pred koncom svojich hrdinov.

 

MIRA GÁBEROVÁ, pohľad do inštalácie výstavy Nekonečný okamih pred mojím koncom, 2010, foto: Katarína Poliačiková.

 

Juliana Mrvová

Find more stories

Články