Utópia a skepsa v atmosfére Planety Eden

11. 6. 2010

NÁJSŤ V PSYCHOLOGICKOM profile intelektuála skepsu nie je problém, nájsť u neho nadšenie a osobný záujem býva v našom prostredí ťažšie. A výnimočnú skupinu tvoria medzi kultúrnymi pracov- níkmi tí, ktorí sa venujú populárnejším žánrom, snáď kvôli častejšiemu kontaktu s rôznorodými skupinami ľudí.

Preto snáď i spojenie Ivana Adamoviča, redaktora, prekladateľa a autora sci-fi a Tomáša Pospiszyla, teoretika so širším kultúrnym záberom v projekte Planeta Eden prinieslo výnimočný výsledok v podobe výstavy a výskumu zhrnutého v rovnomennej publikácii. Za rozsiahly záber foriem (knižná kultúra, ilustrácia, komiks, film, dizajn), s ktorými projekt pracuje, spomeňme kultovú antológiu západnej sci-fi Labyrint, fenomenálnu ilustrátorskú tvorbu Teodora Rotrekla alebo žáner českej sci-fi crazy-komédie.

Ak spomíname skepsu pri tomto projekte, myslíme skepsu vyplývajúcu z nenaplnených utópií socialistického režimu, celkové vyprchanie témy utópie a ťažko predstaviteľnú možnosť návratu k predstavám o „lepšej spoločnosti“. „Z našich životů se vytratila vizionářská kvalita, dnešek již do prostoru budoucna neprojektuje to, co si přeje v současnosti. Představit si budoucnost jinak – to je schopnost, kterou dnešek už bohužel ztratil. Čeká nás demokratické, liberální a nudné bezčasí. I proto se na počátku tohoto století můžeme setkat s nostalgií po utopiích. V našem případě – v případě země, která prošla komunistickým experimentem – ji však už nebude možné znovuoživit“. (Tomáš Pospiszyl v publikácii na s. 26.)

Výstava v Dome umění v Brne i kniha sú vypointovanou konštrukciou dokumentujúcou výskum autorov (a ich spolupracovníkov), no nesporne aj ich autentické kultúrne skúsenosti. Z postoja autorov výstavy je cítiť obdiv k fantázii, nostalgiu za istým obdobím, ale aj čosi ako úľavu, že čas sebaklamu sa skončil. Rozlišujú medzi „dobrými“ a „zlými“ utópiami – tými, ktoré vznikli zo záujmu jednotlivých umelcov a tými, ktoré boli vytvorené zo záujmu a na objednávku režimu. Vlastne, chyba – ich obraz nie je čierno-biely, vytvárajú intenzívny valér prechádzajúci medzi populárnymi a oficiálne riadenými, či inšpirovanými „víziami“ budúcnosti. „Dnes jsou tyto představy nahlíženy se směsí soucitu, pobouření a nostalgie. Jaký svět zítřka byl lidem slibován a jak tato vidina postupně ztrácela své kontury, až se proměnila ve vlastní karikaturu, o tom pojednává výstava a kniha Planeta Eden.“ (Z tlačovej správy.)

Prechod od technooptimizmu a oslavy sociálneho inžinierstva k antiutópiám, ktoré sú vlastné prelomu storočia a ktoré dozreli počas preskupovania politickej moci po roku 1989, je jedným z hlavných motívov projektu. Ľudstvo dospelo, prebralo sa z komatózneho sna. Slovenský teoretik fantastiky Ondrej Herec s iróniou jemu vlastnou na margo utópií poznamenáva: „Utopie jsou embrya politiky. Pokud nemají skončit jako potraty teorie, musí se konstituovat jako revoluční učení. Pak mohou skončit jako potraty praxe.“ (Ondrej Herec v publikácii na s. 235.)

Hoci za štruktúrou a ideou výstavy politikum je, nevystupuje do popredia a neruší tak diváka, ktorý oň nemá záujem. Autori udržali ideovo-vizuálny balans a vytvorili výstavu pre súčasného diváka – so silným akcentom na informatívnosť, dokumentárnu hodnotu, no i so silným prvkom nostalgie. Planeta Eden je príťažlivá z hľadiska vystavených diel i kvalitného spracovania architektúry a vizuálu inštalácie v galerijnom priestore. Viac informácií nájdete v publiká- cii a na stránke www.dum-umeni.cz.

 

PLANETA EDEN. Svět zítřka v socialistickém Československu 1948–1978 Dům umění města Brno, 5. 5. – 25. 7. 2010.

 

Kurátori: Ivan Adamovič a Tomáš Pospiszyl, dizajn: Petr Krejzek, ReDesign, architektúra: Fránek Architects, Jan Koskan.

 

Pohľady do inštalácie výstavy Planeta Eden, Dům umění města Brno, 2010, foto: Michaela Dvořáková.

 

Mária Rišková je teoretičkou umenia a výkonnou riaditeľkou združenia 13 kubikov.

Find more stories

Články