RIRKRIT TIRAVANIJA

11. 6. 2010

Rirkrit Tiravanija pozýva divákov spať, oddychovať a socializovať sa v jeho replikách Schindlerovho domu a Domino projektu Le Corbusiera, čím podčiarkuje oddelenie umenia od reality – výstavný priestor sa stáva zároveň priestorom architektonickej kritiky.

V galérii Chantal Crousel tento thajský umelec ďalej skúma interakcie medzi umením a architektúrou prostredníctvom vystavenia repliky Asile flottant (Plávajúceho útulku) – plte, ktorú v roku 1929 Le Corbusier premenil na útulok, kde mohli parížski bezdomovci stráviť noc. Tiravanijova replika s poschodovými posteľami a prikrývkami nadobudla v galérii novú funkciu: poskytuje priestor zbierke tričiek s politickými nápismi a kresieb tričiek z demonštrácií od mladých thajských umelcov. Tieto kresby fotografií z tlače znázorňujú demonštrantov s podobnými sloganmi na tričkách a berú na seba symbolickú a spirituálnu hodnotu. Sú prezentované v oranžových plexisklových rámoch – farbe odevu thajských mníchov. Vytvárajú politické napätie, vypovedajú o ich dôležitosti ako prostriedku vyjadrenia disentu aj kolektívnej nádeje.

Tento politický priestor v priestore tiež poukazuje na oddelenie umenia od reality: poctivo vyhotovené kresby oslabujú a estetizujú násilie situácií, ktoré znázorňujú. Navyše replika je vyhotovená v polovičnom pomere voči originálu a časť z nej chýba, lebo by sa nevošla do galérie. Pozornosť sa tak upriamuje na novodobé limity – a odkazuje tiež na limity Corbusierovho projektu vzhľadom na sociálnu realitu.

Zdá sa, že Tiravanija chce povedať, že umenie a architektúra nie sú schopné napraviť politické a sociálne choroby, môžu však pomôcť vyjadriť ich rozmer. Napríklad thajskí mnísi veria, že záplavy nakoniec zničia ich rodnú krajinu. Keď sa to stane, prežijú tí, čo vyjadrili svoj názor?

 

Rirkrit Tiravanija, Untitled / Bez názvu (Asile flottant),
2010, drevo, kov, tričká, figuríny, kresby, variabilné rozmery,
courtesy Chantal Crousel, Paris; Florian Kleinefenn.

 

Rahma Khazam

Find more stories

Články