JÁN MATHÉ – HĽADAČ DOBRA & POCTY PRE JÁNA MATHÉHO

11. 10. 2009

Solitérnosť tvorby Jána Mathého (1922) predurčila kontinuálnosť jeho programu, v ktorom od 60. rokov začal redukovať objem do oválnych tvarov vychádzajúcich z proporcií ľudskej figúry. Je v nich možné čítať vplyv Constantina Brancusiho, spolu s negovaním detailu a absentovaním stôp rukopisu v modelácii povrchu sochy. Výrazným znakom je smerovanie k archetypálnemu zobrazeniu, podobne ako u Rudolfa Uhra, avšak Ján Mathé do neho pretavoval témy zviazané s túžbou nachádzať dobro: zrod života, materstvo, partnerstvo, rodinu, ale i vieru. Druhou stránkou jeho solitérstva je meditatívny a introvertný charakter sôch ako opozitum voči pátosu či strnulej narácii socialisticko-realistických skulptúr zo 70. a 80. rokov spolu s jeho zásadnou neangažovanosťou sa v tomto type umenia.

Výstava Mathého tvorby v kurátorskej koncepcii Richarda Gregora je koncipovaná do tematických okruhov, kde rešpektovanie časovej chronológie nehrá významnú rolu. Zaujme inštaláciou, a to nielen rozmiestnením prác v priestore, ktoré kopíruje dynamické i oblé tvary sochárových diel, ale i dramaturgiou. Striedajú sa v nej abstraktné plastiky s prvkami archetypu s exteriérovými realizáciami pre sídliská vo forme modelov, prípravných materiálov a skíc, ako aj komornejšie formáty a portrétne busty.

Prítomnosť diel Juraja Bartusza, Jozefa Jankoviča, Rudolfa Sikoru, Antona Čierneho, Dušana Zahoranského, Stana Masára,Mikuláša Podprockého a Mariána Grolmusa avizoval podtitul výstavy. Odhliadnuc od hľadania súvislostí medzi nimi a prácami sochára, pri ktorých sú umiestnené a vynárajú sa až pri pozornejšom vnímaní, sú komparáciou individuálnych výtvarných programov autorov viacerých generácií s jeho tvorbou. Popri iných poctách osobite vyznieva realizácia Dušana Zahoranského pripomínajúca fragment detskej preliezačky, typického inventára sídlisk, ktorá odkazuje na anonymné rodiny za múrmi panelákov, ich príbehy, a súčasne je prepisom jednej z bytostných sochárových tém. Priama väzba s jeho dielom je v interaktívnej videoinštalácii Mikuláša Podprockého, ktorá ponúka pohľad na negatívne objemy Mathého sôch. Privlastnený krátky dobový filmový dokument – video-readymade od Antona Čierneho je skôr sprostredkovaním širšieho kontextu vzniku Mathého diel v 60. rokoch, než poctou. Zachytáva priemyselný a urbanistický boom Košíc, kde sa medzi zábermi nachádza i pohľad na galériu (v tom čase sídliacu v budove Košického vládneho programu).

Prácami Jána Mathého sa zaoberal i historik umenia Rastislav Matuštík a text, ktorý o nich napísal, bol jeho posledným. Po redakčných úpravách Richarda Gregora v spolupráci s Gabrielou Marhevskou v pripravovanej publikácii referuje o prácach sochára. Jej vydanie sa tak stane pridanou hodnotou k výstave, ktorá komplexne predstavila Mathého celoživotné dielo vo Východoslovenskej galérii v Košiciach a v repríze ho predstaví aj v Považskej galérii umenia v Žiline.

 

Ján Mathé, Milenci, 1965, bronz, v. 42 cm, foto: Štefan Schmidt, archív Východoslovenskej galérie v Košiciach.

 

Mira Sikorová

Find more stories

Home