SKÚTER II

11. 6. 2009

BIENÁLE MLADÉHO umenia sa v priestoroch Galérie Jána Koniarka v Trnave konalo po druhýkrát v dňoch 20. 5. 2009 – 21. 6. 2009. Jeho ambíciou je v dvojročnej perio-dicite predstaviť lokálnej komunite Trnavy súčasné umenie. Je však doslova pravidlom, že do päťdesiat kilometrov vzdialenej Trnavy chodí na vernisáže i umelecká komunita z Bratislavy alebo zo vzdialenejších Košíc. Zriaďovateľom galérie je Trnavský samosprávny kraj, ktorý galériu aj dotuje, čo si vyžaduje veľkú dávku schopnosti lobbovania. V roku 2008 sa kraj snažil zasahovať do výstavného plánu galérie (stranícky nominovaní politici nemajú pochopenie pre vypchatých psov a iné formy súčasného umenia, radšej uprednostnia umelcov kraja a niečo z miestneho folkóru). Nastal boj o odvolanie riaditeľa galérie Vladimíra Beskida, za ktorého sa postavila Rada galérií Slovenska, a slovenské denníky informovali aj o protestnej akcii mladého trnavského študenta. Vladimír Beskid svoju pozíciu ustál, aj keď musel do plánu zaradiť výstavu stredoprúdového umelca Bidelnicu; poukazuje to na podmienky, za akých ako riaditeľ a kurátor vykonáva svoju funkciu.
Napriek tomu sa vedeniu galérie podarilo odprezentovať aktuálne diela mladých autorov. Je to akési vyhľadávanie „masterpiece“ v produkcii súčasného umenia, ktoré niekedy až priveľmi rýchlo starne. Počas vernisáže bienále Skúter udeľuje galéria Cenu Cypriána (podľa rodáka z trnavského kraja Cypriána Majerníka). V roku 2009 bol ocenený Tomáš Džadoň, ktorého dielo sa zároveň stalo akvizíciou galérie.
Nechcem spochybniť význam bienále mladého umenia v Trnave, ale deväťdesiat percent vystavených prác som videla v iných priestoroch v roku 2008 a 2009. Hoci som sa nemala v podstate čím sa nad-chnúť, nebola som ani sklamaná. Vladimír Beskid, ktorý pochádza z východu, predstavil mladú generáciu autorov z Fakulty umení TU v Košiciach (Radovan Čerevka, Ladislava Gažiová, Boris Sirka, Vlasta Žáková), ktorých vystavené diela sú notoricky známe. Takisto stavil na „kamarátšafty“ s Marekom Kvetánom a Viktorom Frešom, ktorí taktiež predstavili pomerne známe diela. V prípade Viktora Freša pochybujem o umeleckej hodnote jeho obrazov (Zo série práca s obrazom, 2008), ktoré sú ostatnou autorovou produkciou. Zato Marek Kvetán trhovú hodnotu vlastných vystavených vecí presne zadefinoval–lavór sl acnou imitáciou diamatov v hodnote súčasnej minimálnej mzdy v eurách aspoň vzbudí úsmev.
Počas tohto ročníka kurátor predstavil aj diela z produkcie Českej republiky – opäť provokatívneho, ale opozeraného Ondřeja Brodyho s dielom vypreparovaného psa ako rohožky (Nový psí koberec, 2007).
Kateřina Držková s videom Hranice (2007) a Lucia Nimcová s videom Drogová závislosť (1984/2008) ponúkli staré témy s novým historickým kontextom – nakupovanie za hranicami socialistického Československa či pohľad socialistickej spoločnosti na drogovú závislosť.
Niektoré diela však pôsobili skôr ako školský prieskum (napríklad fotozáznam interpretácií Parafráza (2008) od Kateřiny Držkovej a Daniely Matějkovej).
Samozrejme, že ma potešili diela Tomáša Džadoňa, tiež notoricky známe, ale aj nové obrazy Ladislavy Gažiovej, či textilné obrazy Michala Pěchoučka zo série Vertical Screen (2007).
Trnavské bienále mladého umenia nie je tým bienále, ktoré sa začína podobať veľtrhu s umením, ako sa to prihodilo veľkým projektom. Jeho komorný charakter však dovoľuje tematický kurátorský výber a stanovenie témy. Nemuselo by stavať len na provokatívnosti a mladíckej drzosti, z ktorých dojem rýchlo vyprchá.

 

Tomáš Džadoň, Kadideľnica, 2009, kovové hrnce, slanina, lezecké lano, foto: Jakub Hauskrecht;

Michal Pěchouček, zo série Vertical Screen, 2007, textil na plátne, foto: Jakub Hauskrecht;

Boris Sirka, Infants II, 2008, akryl na plátne, foto: Ivana Moncoľová.

 

Ivana Moncoľová je kurátorka a výtvarná teoretička.

Find more stories

Články