Festival ako sociálny experiment

11. 7. 2008

PRUDKÝ VÝVOJ nových technológií a ich prirodzené využitie rôznymi umeleckými disciplínami spustil okolo roku 2000 boom festivalov a prehliadok zameraných na nové médiá. Medzi nimi vznikol aj Multiplace. Vďaka svojim špecifickýmvlastnostiamvšaknenaskočil na módnu vlnu, ale stal sa výcho­doeurópskym špecifikom.Väčšinafestivalovstojí a padá na centrálne organizovanom mo­deli, na ktorý je všetko naviazané, z centra ktorého je všetko riadené, koncepčne i teore­ticky ukotvené. Multiplace vznikol naopak, ako príklad organizácie, založenej zdola. Bol iniciatívou niekoľkých subjektov, pôsobia­cich v rôznych sférach a dodnes sa rozvíja na princípe otvorenej organizácie.

Prvá, ale neúspešná aktivita okolo festivalu začala približne v roku 2001, kedy v okru­hu ľudí, združených v Buryzone a Mareka Kvetána, vznikla iniciatíva založiť festival Compost, zameraný na nové médiá. O rok neskôr ľudia z rovnakého okruhu (konkrétne Buryzone, Galéria Jána Koniarka, SPACE, Subtera, Atraktart, České kultúrne fórum a Rakúske kultúrne fórum) spolu vytvorili Multiplace, ktorý sa po počiatočnej dobrej skúsenosti rozhodli robiť aj v nasledujúcich rokoch. Pre pochopenie podmienok, za akých festival vznikal je dôležité spomenúť aj para­lelne prebiehajúci projekt New Media Nation, ktorý bol prvým slovenským projektom pod­poreným programom Kultúra 2000 (taktiež Buryzone), a ktorého bol Multiplace vlastne súčasťou.

Forma festivalu bola od prvého ročníku jas­ná. Program je tvorený rôznorodými projekt­mi, súvisiacimi s celkovou orientáciou Multi­place, ktoré pripravujú jednotliví organizátori vo vlastnej réžii. Multiplace je zastrešujúcou inštitúciou, poskytuje celkovú koordináciu, teoretické podloženie, spoločnú propagáciu, vzájomnú výmenu a informovanosť medzi jednotlivými bunkami. Hlavnou črtou festi­valu je multi- a interdisciplinarita, kolabo­ratívnosť projektov, bohaté medzinárodné zastúpenie a silná interaktivita.

Z hľadiska vývoja bol asi kľúčový štvrtý ročník festivalu, keď sa do popredia výrazne dostala téma siete, zreteľne sa rozšíril rad or­ganizátorov a festival sa rozrástol za hranice Slovenska. Šiesty ročník už naplno propa­goval kolaboratívny charakter, zmenil sa na „festival sieťovej kultúry“ a upustil od rétori­ky, spojenej s novými médiami.

Vo vývoji festivalu vidíme, že v sebe nesie od začiatku implicitne obsiahnutú novátorskú formu organizácie – siete. Jeho plné vyjadre­nie prišlo až s posunom vývoja terminológie a technológií, plným prijatím nových médií, a tým pádom ich odsunutím z polohy ab­solútnej novinky. Po tom, čo sa odsunul de­klarovaný objekt prezentácie, pozornosť sa upriamila na základné špecifikumfestivalu,ktoré ho formovalo a vymedzovalo od začiat-ku viac do sféry sociálneho a kultúrneho ex­perimentu ako prehliadky umenia.

Téma siete a otvorenej, resp. distribuovanej organizácie je dnes nosnou myšlienkou. Fes­tival sa spolieha na slobodnú kreativitu a ak­tívnu participáciu, ale má vágne definovanéumelecké hranice. Povaha rôznych projektov variuje v rozmedzí medzi vedou a umením, čo so sebou prináša určité úskalia. Vývoj po­sledných rokov, keď sa aktivity rozšírili po celej Európe a dokonca i za oceán a ich počet rastie geometrickým radom, často znemož­ňuje kontrolu realizácie, či kontinuálne pozo­rovanie prípravy projektov. Situácia proble­matizuje rolu arbitra, ktorého úloha sa stáva schizofrenicky (ne)potrebná. Pokiaľ si však festival má zachovať svoje kvality, je dôležité vytvoriť určitý spôsob selekcie a kontroly.

 

Ivana Madariová je kurátorka a teoretička umenia.

Find more stories

Články