Case history

11. 7. 2008

Nedôverujem prezentácii akčného umenia v galérii. Nech sú metódy jeho záznamu akékoľvek, nikdy sa nepodarí naozaj verne sprostredkovať atmosféru pri jeho realizácii.

Dokumentácia je vždy len čiastková, možno aj trochu nedôveryhodná a ľahko manipulovateľná. Musím priznať, voči výstave Case History kurátorky Miry Keratovej, ktorá bola prezentáciou výlučne umeleckých akcií, som mala veľké predsudky. Keď som si prečítala zoznam vystavených umelcov a prác, napadlo mi, čo sa tak ešte dá k týmto chronicky známym veciam (teda, známym v tých „našich kruhoch“, samozrejme) viac povedať. Prekvapujúco, nebolo treba hovoriť nič prevratne originálne. V podstate ich stačilo zozbierať a opäť ukázať verejnosti.
Výstava Case History bola koncom mája inštalovaná vo Viedni, v rámci festivalu Soho in Ottakring 08, kde bola súčasťou širšie koncipovaného súboru kultúrnych udalostí s názvom Close Encounters v priestore Ragnarhof. Koncom júna sa presunula do Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici. Mapovala živé umelecké akcie, performancie a intervencie na Slovensku medzi rokmi 2000 až 2004. Tieto roky (možno trochu samoúčelne) zvolila kurátorka podľa začiatku nového milénia a nášho vstupu do Európskej únie. Vo vymedzenom časovom období identifikovala viacero akcií vo verejnom priestore s podobnými charakteristikami. Umelci, prostredníctvom osobného vystupovania v rôznych spoločenských situáciách, skúmali svoju súčasnú neistú a podceňovanú sociálnu rolu. Na výstave mal divák možnosť formou až prekvapivo súvislej príbehovej línie sledovať akcie napríklad Doroty Kenderovej, skupiny EGOART, Lucie Tkáčovej a Anetty Mony Chişe, Richarda Fajnora alebo Rolanda Farkaša. Práce odrazu pôsobili dojmom homogénneho a celkom prirodzeného myšlienkového celku, napriek tomu, že boli v takomto zložení vystavené po prvýkrát. V špecifickom, mierne zanedbanom priestore Ragnarhofu výborne vyznela aj jednoduchá inštalácia čiernobielej fotodokumentácie akcií, doplnená o zrozumiteľné vysvetľujúce texty a súbežne prezentované videozáznamy niektorých z nich. V kurátorskom texte stačilo už len v krátkosti poukázať na hlavné spoločné charakteristiky týchto diel.

Výstava ukázala, že akčné umenie sa dá kvalitne vystaviť. Vstup Miry Keratovej sa v tomto prípade pohyboval niekde na pomedzí kurátorsva, prvotného umelecko-historického výskumu a vďaka (bohužiaľ?) účasti na jednej z akcií aj akéhosi programového umeleckého vyhlásenia. V každom prípade bol tento počin veľmi sebavedomý, premyslený a pre mňa aj dostatočne presvedčivý.

 

 

 

Pohľady do inštalácie výstavy Case History, Ragnarhof, Viedeň, foto: Mira Keratová.

 

Katarína Gatialová je výtvarná teoretička a vizuálna umelkyňa.

Find more stories

Články