Tomáš Makara a Peter Vrábeľ

21. 12. 2007

V Múzeu Vojtecha Löfflerasakonala výstava dvoch členov skupiny Kassa boys: Tomáša Makaru a Petra Vrábeľa (obaja ročník 1982). Sú absolventmi Katedry umení a intermédií Technickej univerzity v Košiciach a táto výstava ponúka ich nové projekty, vzniknuté čerstvo po absolvovaní štúdií. Vrábeľ vystavil inštaláciu Waiting, ktorá využívala kontrast bieleho minimalistického objektu s prenikavo ostrým zvukom, podporujúc tak Makarov projekt o „desivom“. T. Makara priťahoval na seba pozornosť už počas štúdií ako komixová postavička Walter Edo. Zaujímali ho témy identity, rôznych foriem originality a jej straty, politiky, ktoré riešil znakovo i významovo úspornými skratkami vo videoprácach, inštaláciách a fotografiách. Ich pokračovaním bolo sugestívne video z diplomovej práce Heal the World (2007), jedno z najzásadnejších, ktoré kedy opustilo košickú alma mater. Prezentované video Heal the World a nový projekt Painter pokračuje v silných témach, ako sú lokálna história nacistického režimu, jej súčasná reflexia, mocenská (politická) manipulácia, ktoré sú posunuté do niekoľkých významových rovín. Makara si zacielil problematickú, zaťaženú a stále tabuizovanú problematiku, na ktorú reaguje úsporným komentárom. Projekt videa a fotografií Painter uvažuje o fašizme, aleaj o všeobecnej mocenskej ideológii, postavení umenia v spoločnosti a význame umeleckého diela v čase. Tomáš Makara uvažuje o postavení umenia v dnešnej spoločnosti a ponúka sondu do jej mikrosveta konkrétnym vstupom do života niekoľkých východoslovenských rodín. Intervencia spočívala v jednoduchom motíve putovania reprodukcie obrazu realistickej krajinomaľby v náhodne vybraných rodinách. Niekoľkočlenné rodiny si zavesili obraz na stenu a „žili“ s ním tri týždne. Nepoznali a ani nedešifrovali autora, aj keď obraz bol signovaný iniciálami A.H. Následne v zdokumentovaných komentároch rozprávali príbehy o spolužití s hosťujúcim obrazom. Hodnotili ho ako niečo, čo visí na stene ako klasický obraz, zobrazujúci veľkosť, ale pritom ticho krajiny. V zmätenom a konzumnom prístupe krajinu hodnotili pozitívne, čo je o to hrozivejšie, že autorom originálu nie je nikto iný ako Hitler. Žiaľ, k takémuto odhaleniu však vôbec nedošlo. A. Hitler a jeho monumentálna a autoritatívna propaganda je pre súčasné umenie a jeho nové dejiny a interpretácie zásadným modelom a vzorcom. Ilustruje a pomenúva nedávnu históriu, ktorá má spojitosť s avantgardami začiatku 20. storočia. Makara tak tematizuje zodpovednosť a závislosť umelca a umenia na politických režimoch (u nás sa danou témou zásadne zaoberá Rudolf Sikora). Zároveň odhaľuje vypráznenosť ranokapitalistickej konzumnej spoločnosti, ktorá sa prejavuje apatiou a totálnou intelektuálnou dezorientovanosťou časti slovenskej society. Hitlerova krajinka nezosobňuje len gýč, ale aj neuznaného umelca (zlého umelca), ktorý sa prejavil o to silnejšie ako politik moci zla. Hitlerov komplex, vyžarujúci dodnes, poukazuje na postupy umenia ako propagandy, kedy sa moc neštíti ničoho. Nemecká a talianska avantgarda v službách fašizmu a ruská v službách socializmu boli využité, následne zneužité, zatratené a tvrdo likvidované. (Pre Slovensko je stále neprehodnoteným javom nedávne socialistické umenie a jeho umelci.) Zodpovednosť umeleckých protagonistov avantgárd je stále predmetom čiastočného zamlčovania a tolerovania ich počiatočných spoluprác s nacizmom a socializmom (E. Munch, E. Nolde, ale aj O. Schlemmer, W. Gropius, M. van der Rohe, K. Malevič, V. Kandinskij a iní). Desivé je hlavne Makarovo podobenstvo o súčasnom vnímaní umenia spoločnosťou. Narážka na Hitlerovo autorstvo a na „maliarsky slabú“ krajinu, rodinnými príslušníkmi hodnotenú ako peknú (a dôveryhodnú), alebo dokonca poskytujúcu duchovné naplnenie viery (zmäteným čítaním ikonografie obrazu ako biblickej scény) odhaľuje stav poznania umenia zaostalou spoločnosťou a jej kultúrny analfabetizmus.

Gabriela Garlatyová

 

Tomáš Makara, Painter, video, 2007, foto: archív autora.

Find more stories

Články