Gino De Dominicis

21. 12. 2007

Výstava vo Fondazione Merz je vzácnou príležitosťou oboznámiť sa s dielom legendárneho umelca. Dokonca i počas svojho života sa Gino de Dominicis bránil rozmnožovaniu svojho diela, vystupujúc voči akejkoľvek nomenklatúre, zahrňujúc i tú, pochádzajúcu z umeleckého systému, ktorému sa nikdy nepodarilo dominovať jeho dielu ani jemu samotnému. Naopak, bol to práve De Dominicis, kto si zavedením nevyvrátiteľných podmienok podmanil tento systém a diktoval svoje pravidlá. Jadro výstavy je predovšetkým obrazové – mapujúce obdobie medzi rokmi 1980 až 1998 (kedy umelec zomrel). V jednej miestnosti sa nachádza i dielo Il Tempo, lo Sbaglio, lo Spazio / Čas, Omyl, Priestor) (1989): na zemi ležia dve kostry, jedna z nich je ľudská, na nohách s kolieskovými korčuľami. Remeňom je prepojená s druhou – psou kostrou. Podľa De Dominicisa môžeme dielo pokladať za umenie, len pokiaľ vydáva viac energie ako pohlcuje: žije, ale je nehybné, preto je nesmrteľné. Umelec vytvára artikulovanú sériu symbolických charakterov, avšak rušivý, priam skľučujúci dojem jeho diela nevychádza zo znalosti jeho kozmológie. De Dominicis sa nepokúšal niečo dokázať, ale to ukázať. La Madonna che ride / Usmievajúca sa madona, (1973) – zničená socha – tu prezentovaná na fotografii– nezodpovedá konformnému stvárneniu panenských sôch madon, pretože vystopovať nesmrteľnosť je výnimočným činom: nedá sa dosiahnuť na kolieskových korčuliach. V De Dominicisovom mysticizme nie je nič nadprirodzené. Nesmrteľnosť sa nehľadá v ňom, ale prostredníctvom vedeckej metódy. Umelec sa zaujímal o bytosti postihnuté rovnakou obsesiou ako on, napr. o Gilgameša, či sumerských kráľovských umelcov. Jedným z vystavených diel je Urvasi e Gilgamesh / Urvaši a Gilgameš (1980): zachytáva dva profily načrtnuté na pozadí fotografickej krajiny s egyptskou pyramídou a lietajúcim tanierom.
Ostatné diela predstavujú štylizované symbolické postavy, geometrické profily na zlatompozadí. Sú tu maľby oblačných kobercov, vyvolávajúce prchavý dojem materializácie, potom tváre jemne sa vynárajúce z monochromatických pozadí, na ktorých sa nejasne črtajú.

Chiara Leoni

 

Gino De Dominicis: Urvasi e Gilgamesh, 1980, mixed media na plátne. Renato Cardi Collection, Miláno. S láskavým povolením Blu Bramante, foto: Hugo Glendinning.

Find more stories

Články