Bude v Bratislave Kunsthalle? Richard Gregor a Juraj Čarný

21. 12. 2007

Diskusia o nevyhnutnosti zriadenia výstavnej inštitúcie typu kunsthalle prebieha na Slovensku už takmer desa rokov. Na pôde Ministerstva kultúry vznikla celá séria projektov a koncepcií z pera renomovaných teoretikov a manažérov, ale aj niekoľkých štátnych úradníkov, pričom výsledok bol vždy rovnaký. Kunsthalle vzhľadom na administratívne a formálne problémy nevznikla. Ministerstvu kultúry sa síce v tomto roku podarilo spusti výstavný program v dlho nevyužívaných priestoroch Domu umenia na námestí SNP (patriacich Národnému osvetovému centru), v žiadnom prípade ale dnes nie je možné hovori o „inštitúcii“ vyvíjajúcej systematické aktivity. Výstavná  činnos je riadená nezávislou výberovou komisiou Domu umenia, zatia èo chýba koordinátor a akékoľvek inštitucionálne zázemie. Pokiaľ mnohé stredo/východo/juhoeurópske mestá majú okrem národných galérií aj múzeá moderného umenia, múzeá súèasného umenia, prípadne kunsthalle, v Bratislave dodnes existuje jedine Slovenská národná galéria, čiastočne a nesystematicky suplujúca aktivity všetkých spomínaných inštitúcii. Otázka, kedy sa niekto rozhodne obsadi voľný priestor na poli prezentácie súčasného výtvarného umenia, už ale pravdepodobne nebude dlho otvorená. Flash Art CZ/SK preto položil niekoľko otázok historikovi umenia Richardovi Gregorovi, vedúcemu oddelenia kultúry mestskej časti Bratislava – Staré Mesto.

FA: Iniciatíva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, sa objavuje v určitom historicko –spoločenskom kontexte a prináša dlho očakávanú inštitúciu, ktorú dlho plánovalo, ale stále nezaložilo Ministerstvo kultúry. Aká je teda vízia Starého Mesta?
R.G.: Nedá sa poveda, že by motívom iniciatívy Starého Mesta bolo suplova niečo, čo ministerstvo nebolo schopné urobi. V stave, keď si Staré Mesto uvedomilo, že potrebuje reformova svoju kultúrnu sieť, sa objavila príležitos k tejto sieti pripoji novú inštitúciu. V čase formulovania základných propozícii vyvstala aj otázka neexistujúcej kunsthalle. V spektre aktivít, ktoré by mohlo Staré Mesto vykonáva, je totiž miesto aj pre vzdelávanie najmladšieho diváka, cez kvalitné kultúrne vyžitie staromešťana až po dosah širší, medzinárodný, vyvíjajúci sa v kontexte histórie Starého Mesta. Nepôjde o typickú kunsthalle, nepôjde o bielu kocku bez zbierkotvornej aktivity, ale pôjde o kombináciu viacerých typov inštitúcií, mimo iného aj s cieľom iniciova zbierku umenia v dosahu strednej Európy, čo je odvolanie sa na prerušenú tradíciu bratislavského zberateľstva spred roku 1918. Ani z pozície miestnej samosprávy nemôžeme ignorova fakt, že na Slovensku sa už pomaly storočie nebudujú medzinárodné zbierky. Miestna samospráva by nemala suplovať aktivity štátu a nemôže konkurova štátnym zbierkam, ale pri koncentrácii na určitý typ umenia, alebo pri určitom tematickom kľúči zbierania, môže by komplementárnym partnerom k existujúcim zbierkam. Tento zdanlivý „bonus“ vnímam ako historickú povinnos.

FA: Znamená to, že by zbierka mala by hlavným poslaním vašej organizácie? Mohol by si nám priblíži plánovanú koncepciu?
R.G.: Aby zbierka mohla vyda svedectvo, musí by vytváraná aspoň desa rokov, takže nemožno povedať, že by bola hlavným poslaním inštitúcie zakladanej alla prima. Primárnym účelom bude urobiť dobrú výstavnú inštitúciu, ktorá si stanoví (napríklad počtom výstav) triezvy plán činnosti s veľkorysejším sprievodným programom, ktorý nebude iba zložkou inštitúcie, ale bude ju presahova. Konkrétne úvahy budú už úlohou nového vedúceho Bratislavského centra vizuálneho umenia (BaC3), ktorý si sám definujesvoj program. Mojou ambíciou, vyplývajúcou z mojej pozície nemôže by a nebude centrálne manažova partikulárnu činnos centier, skôr budem sledova odborné smerovanie celku.

FA: Plánujete medzinárodný konkurz, alebo ako budete obsadzova odborné pozície centra?
R.G.: Bol by som rád, keby to bol medzinárodný konkurz aspoň v dosahu strednej Európy. V rámci možností, ktoré máme, sa nemôžeme obmedzi ambíciou získa kurátora z „vyspelej Európy“, ale spolieham sa aspoň na rámec Maďarska, Slovenska, Česka a Poľska. Ide totiž o lokality, kde majú ľudia na takýchto postoch porovnateľné platy, a je možné predpoklada dostatok odborníkov, ktorí by si radi vyskúšali model riadenia inštitúcie v zahraničí. Treba však poveda, že naše centrá nie sú samostatné právne subjekty, keďže ide o preddavkové zariadenia miestneho úradu. Miesto by malo by limitované konkurzným výberom na niekoľko rokov. Prax, zaužívanú na Slovensku, ktorá dovoľuje riadi inštitúciu doživotne, nepovažujem za dostatočne motivujúcu.

FA: Ako je plánované financovanie Bratislavského centra vizuálneho umenia?
R.G.: Základná prevádzka a platy budú financované z našich zdrojov, čiastočne aj výstavná činnos. Mali by pokrýva aj prípadné dofinancovanie grantov. Avšak presne plánova financie vo fáze započatej reformy ešte nie je celkom možné, keďže rozpočet podlieha schvaľovaniu, ktoré prebehne až koncom roka. Je ažké ho dnes predznamenáva. Na ďalšiu činnos a zbierku plánujeme oslovi strategických finančných partnerov, ktorí budú ma svojich členov v príslušnej rade, ktorá bude činnos centra odborne komentova.

FA: Znamená to, že majiteľom zbierky by bolo Staré Mesto?
R.G.: To je ideálny variant. Ak by sa však rokovania v tomto zmysle nedarili, podpísali by sme takú dohodu o spolupráci so subjektom, ktorý by prejavil záujem túto zbierku zastrešova, aby bol benefit na obidvoch stranách – ak zbierka nebude v našom majetku, bude musie by centru k dispozícii, pretože ťažiskovou hodnotou z našej strany bude jej kvalitné odborné vedenie. Bolo by však predčasné určovať si už teraz limity tohto typu, keďže kultúrne prostredie sa dnes výrazne mení a formuje. Nebojím sa precedensu iného typu uvažovania o zbierkotvornej činnosti, (detto výstavnej či propagačnej) pokiaľ bude možnos rozhodnú sa legitímne v rámci kompetencií oddelenia kultúry, potom budeme otvorení aj doteraz nezaužívaným možnostiam.

FA: Bratislavské centrum vizuálneho umenia plánujete otvoriť v budove s pomerne kurióznou minulosťou – v bývalom Leninovom múzeu – pôvodne postavenom ako Pisztoryho palác.
R.G.: Pisztoryho palác má vyčlenený rozpočet na základnú rekonštrukciu, ktorá umožní v polovici roka 2009 zaèa výstavnú činnos. Preto by som chcel, aby už v septembri nastúpil jeho nový vedúci, ktorý bude ma čas pripravova program, podieľa sa na personálnom obsadení postov a nadviaza spoluprácu s inými inštitúciami.

FA: Viaceré analýzy v minulých rokoch ukázali, že je výrazne zmysluplnejšie preda starú budovu a postavi novú galériu na zelenej lúke. Neuvažovali ste aj vy nad takouto alternatívou?
R.G.: Pokiaľ viem, tak podobná otázka sa neriešila. Iniciatíva zača činnos v Pisztoryho paláci je chápaná aj ako zmysluplná investícia do pamiatkovo chráneného objektu.

FA: Myslíš si, že vaša zbierka bude ma šancu konkurovať už existujúcim zbierkam stredoeurópskeho umenia, predovšetkým s ohľadom na rok, v ktorom vznikne, ale aj vzhľadom na plánované rozpočty? Ako máte v pláne profilovať vašu zbierku?
R.G.: V produktívnom odbornom zázemí má vždy šancu konkurovať. Priestor pre koncepciu bude otvorený samotnému riaditeľovi tohto zariadenia. Hoci mám zo svojho odborného hľadiska predstavu, ako by to mohlo by, rád by som ju nechal otvorenú aj komunikácii o dohode s potenciálnym finančným partnerom tohto projektu. Môžeme vybudova zbierku, ktorá bude ma latentný odkaz ku komerčnému prostrediu, preferujem však zbierku čisto nekomerčnú.

FA: Do akej miery si teda vytvoril koncepciu ty a do akej miery je otvorená vstupu budúceho vedúceho centra?
R.G.: Moju koncepciu v tejto chvíli vnímam ako kultúrno-politickú. Určuje rámec, schvaľovaný poslancami miestneho zastupiteľstva. Naplňanie tohto rámca vnímam ako úlohu pre vedúcich jednotlivých centier, ktorí by mali ma čo najväčšiu dávku autonómie v odbornom rozhodovaní, ako ambície koncepcie splniť.

FA: Pozícia budúceho riaditeľa bude čisto odborná, alebo budete hľada aj manažéra, ktorý bude zodpovedný za financovanie celej organizácie?
R.G.: Je pravdou, že sme na Slovensku zvyknutí očakáva renesančné osobnosti, ktoré zvládajú aj jedno aj druhé. V tomto smere ale budeme asi vedie lepšie odpoveda po konkurze, rád by som sa vyhol takým špekuláciám, aké sprevádzali ambície konkurzu na vedenie Domu umenia a nakoniec sa ukázali ako detinské. Konkurz plánujeme na rôzne pozície. Medzi nimi aj na kurátora, kontrahovaného na tri roky. Pôjde o vedecko-výskumnú funkciu, ideálnu pre zahraničnú osobnosť a pre zvýšenie atraktivity sa budem snaži k miestu zabezpeči aj ubytovacie kapacity. Vo všeobecnosti sa snažíme vytvori realistický model s niektorými nadštandardnými prvkami a to, ako sa v praxi osvedčí, bude poučné pre celé naše kultúrne prostredie.

 

Pizstoryho palác, Štefánikova ulica  

Richard Gregor, foto: Archív R. Gregora. 

 

Rozhovor vznikol v bratislavskom project SPACE začiatkom marca 2008. Odpovede Richarda Gregora zaznamenal a otázky kládol Juraj Čarný. Celé znenie Koncepcie kultúrnej politiky mestskej časti Bratislava – Staré Mesto je možné nájsť na www.staremesto.sk.

Find more stories

Články