Boris Sirka v Kressling Gallery

21. 12. 2007

Kressling Gallery

Na minuloročné otvorenie Kressling gallery ako novonarodeného a dravého enfant terrible bratislavskej umeleckej scény sa viacerí pozerali s istou dávkou nedôvery. Zrejme prevládal skepticizmus voči existencii peknej, imidžovej, a navyše komerčnej (!) súkromnej galérie prezentujúcej súčasné umenie v centre mesta, kde je umelecký trh (mierne povedané) úzko profilovou záležitosťou. Optika sa postupne menila, keď galéria začala realizovať svoj výstavný program, postavený predovšetkým na kvalitnom výbere umelcov a diel s potenciálom zaujať kúpyschopnú verejnosť, ako aj „náročnejšieho diváka“.
Rozruch spôsobila aj nedávna vernisáž mladého maliara Borisa Sirku. Fotografie z nej priam svetelnou rýchlosťou obleteli mailové schránky kultúrnych pracovníkov a správa o tejto udalosti sa dokonca objavila aj v najbulvárnejšom slovenskom plátku. Prítomnosť obnaženej devy „uvoľnených mravov“ bola svojským reklamným ťahom, no zrejme splnila svoj účel. (Jediné, čo na vysvetlenie znechuteným „moralistom“ asi ostáva, je obľúbená odzbrojujúca formulka jedného z kurátorov galérie: „Why not?!“…)
Odhliadnuc od zvolenej marketingovej stratégie bol v galérii odprezentovaný skutočne kvalitný výber diel jedného z najvýraznejších protagonistov súčasnej slovenskej maľby. Boris Sirka sa už od svojich maliarskych začiatkov pohybuje vo vodách temnej, až démonickej ikonografie. V rámci jeho tvorby sa dajú sledovať isté cykly, či kolekcie diel, nasledujúce často pomerne výrazné zmeny výtvarného programu. Či už to však boli japonským komixom ovplyvnené začiatky, alebo predošlé „nekropornografické“ maľby, nikdy sa z jeho diel nevytráca istý meditatívny rozmer a elegancia vo výraze. Zmeny v autorovej tvorbe sú vždy podložené viacvrstvovým prechodom od jednej polohy k druhej, inými slovami, sú súčasťou komplexnejšieho ideového rámca, reflektujúceho vnútornú zmenu uvažovania a prístupu k tvorbe. V súčasnosti je jeho smerovanie ovplyvnené zámerným odseparovaním predošlých vplyvov cudzích vizualít, hlbším skúmaním vlastných motívov a východísk, pochádzajúcich predovšetkým z osobnej introspekcie. Jeho námetový základ ostáva zakotvený v temných miestach ľudského vedomia a podvedomia, v desivých otázkach smrti, života post-mortem, sveta „za zrkadlom“. V najnovšej kolekcii Sirka kladie dôraz na hodnotu kresby, línie kladie vedľa seba so sústredenou precíznosťou, pričom maľby ostávajú takmer monochromatické. Prostredníctvom motívov, medzi ktorými najviac rezonujú plaziace sa vlasy, žijúce vlastným životom, autor vedome narába s mrazivou atmosférou japonského hororu, či potemnelou poetikou romantickej literatúry.
Výstava sa konala pod kurátorskou záštitou Vladimíra Beskida

Diana Majdáková

Boris Sirka: Pohľad na veci, ktoré v zrkadle nevidno, 2007, akryl na plátne, 140x190cm, detail, foto: archív autora.

Find more stories

Články